Autor je zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu, pracuje na ÚM STU
Sme vo vojne. Nielen s Ruskom, ale aj s klímou a so všetkým živým mimoľudským na našej planéte. Ak sa táto vojna nemá skončiť našou fatálnou porážkou, musíme začať prijímať zásadné rozhodnutia a konečne ich aj realizovať.
Naša príslovečná „ťapákovčina“ zoči-voči napríklad surovinovo-energetickej závislosti od štátu, ktorý napadol nášho suseda, je amorálna, kontraproduktívna a priam životu nebezpečná. No to je len jeden z mnohých príkladov nášho prešľapovania na mieste, či dokonca úpadku namiesto rozhodných činov a systematickej práce na pozitívnej zmene. Mnohé ďalšie sa týkajú životného prostredia, fyzického i duševného zdravia, vzdelávania, kultúry a iných oblastí.
Traduje sa, že keď USA v roku 1941 oficiálne vstúpili do vojny, americký prezident si pozval kapitánov priemyslu a povedal im, že v neskutočne krátkom čase treba vyrobiť toľko a toľko lietadiel, lodí či iných strojov, prístrojov a ďalších výrobkov potrebných na to, aby Amerika bola vo vojne úspešná. Reakcia lídrov amerického priemyslu bola vraj taká, že sa to nedá. Prezident však len odvrkol, že ho zle pochopili, lebo on s nimi nemieni polemizovať, iba im oznamuje, čo treba bezpodmienečne urobiť. Naša prezidentka má neporovnateľne menšie kompetencie, ale tiež by sa mohla v tomto inšpirovať.
