Invalid na ulici politikov nezaujíma
Tento týždeň ma zasiahlo hneď niekoľko vecí - úplne prvú napísalo Notabene vo svojom pravidelnom seriáli. Zverejňujú príbehy jednotlivých predajcov, aby verejnosti ukázali, že byť na ulici a bez domova nie je rozhodnutie človeka, ale súhra okolností, ktoré by dostali na ulicu aj vás.
Miroslav vyštudoval konzervatórium a má bakalársky titul z VŠMU. Hrá na klavíri, ale aj na flaute a fagot. Keďže má ťažkú diagnózu, Miroslav je invalidný dôchodca.
Miroslav býva v ubytovni, na ktorú mu prispieva aj mama. "Z invalidného dôchodku by mi to nevyšlo. Niečo zarobím predajom časopisu a privyrábam si tiež výučbou hry na klavíri," vysvetľuje. Slovensko, rok 2022. Asi sa mi sníva. V minulosti učil hudobnú teóriu a hru na klavíri na základnej umeleckej škole. Už rok dáva súkromné hodiny a zháňa ďalších študentov. Prednostne na klavíri, ale môže učiť aj hru na fagote a flaute. Prosím, ak hľadáte učiteľa, Miroslav predáva Notabene pred bratislavským Polusom.
Po dvoch týždňoch, čo celý národ debatuje o 1,3 miliardy a prídavky na deti dostane Boris Kollár aj deti milionárov, ma úprimne pri tomto príbehu prepadla beznádej. Žijeme v krajine, kde nevieme dať normálny príspevok ani ľuďom, ktorí sú invalidi.
Ak si neviete predstaviť, čo to znamená žiť v ubytovni, viac sa dozviete v našom staršom diele Dobrého rána. V skratke - je to obchod s chudobou. Za veľké peniaze dostanete zdieľanú izbu, často špinavú, niekedy s plošticami. Na chodbe sa delíte o kuchynku aj sociálne zariadenia. Na ubytovniach bývajú mnohé matky s deťmi, ktoré odišli od tyranov. Bývajú tam invalidní dôchodcovia aj ľudia, ktorým nikto nechce prenajať byt alebo sú prenájmy pre nich pridrahé.
Príbehov z ubytovní je veľa. Rovnako silný bol aj ten, ktorý zverejnila Ľudmila Kolesárová, vtedy z organizácie Dobrý anjel. Matka s rakovinou a jej 10-ročný syn Marek - v ubytovni, písací stôl na úlohy má na chodbe. Často mi napadá otázka, ako je možné, že toto dopustíme. Ako necháme politikov vykrikovať ľúbivé heslá, a pritom vieme, že invalid odvedľa ledva prežije? Sme otupení? Ignoranti? Prečo sú nám tieto osudy ľahostajné? Nemám na to odpoveď ani tento týždeň.
Za tri rastliny marihuany v skleníku vyšší trest ako za terorizmus
Druhý príbeh ma zastihol nepripravenú. Emocionálne. Už viackrát mi písal advokát Igor Ribár, ktorý zastupuje takzvaných konopných väzňov. Sú to ľudia, ktorým hrozia šialene vysoké tresty za marihuanu. Jedným z nich je aj pán Weizer, ktorý má 62 rokov a v skleníku mal niekoľko rastlín konope. Z 11 z nich mali tri obsah THC tesne nad hranicou dve percentá, takže sa to posudzovalo ako marihuana. Za tri rastliny dostal 16 rokov väzenia na prvostupňovom súde a prepadnutie majetku. Dom, v ktorom býva jeho manželka, s tromi rastlinami konope, samozrejme, nič nemá.
Isto si tiež ťukáte na čelo a pýtate sa, ako je to možné. Len nedávno dostal bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik trest za korupciu a vynášanie zo spisov osem rokov a majetok mu neprepadol. Človek, ktorý mal chrániť tento štát pred mafiánmi, s nimi spolupracoval. A my podľa slovenských súdov považujeme za nebezpečnejšieho pána Weizera.
Advokát Ribár mi v rozhovore povedal, že pán Weizer sa ho pýtal, či sa nemá zabiť. Inými slovami - keby spáchal samovraždu, či by nezostal dom žene a deťom a neuchránil by ich tak od prepadnutia majetku.
Zhodli sme sa v tejto krajine, že máme typ trestov, ktorý má vychovávať a meniť ľudí tak, aby sa dokázali späť zaradiť do spoločnosti. Zatiaľ nikto túto spoločenskú dohodu nespochybnil. A predsa tu máme niekoľko rozsudkov, ktoré ničia životy ľudí, ktorí nie sú nebezpeční, spoločnosti by určite boli platní a spolu s tým ešte zruinujeme aj ich rodiny. Rovnako sme sa už aj vedecky zhodli, že užívanie drog spôsobuje závislosť a závislosti majú liečiť lekári. Je to choroba ako každá iná.
To, čo sa deje na Slovensku pri konopných väzňoch, sa naozaj spravodlivosťou nazývať nedá. Akokoľvek sa na to pozrieme. Možno by na to mohli myslieť aj politici, ktorí sa vám mimo záznamu priznajú, že trávu vyskúšali, a pred mikrofónom sa potom tvária, že je to smrteľný hriech. Igor Ribár klientov zastupuje len za symbolické sumy a viac o prípadoch vysvetľuje v tomto rozhovore.
Depp vs. Heard
Ak budete čakať nejaký môj súd toho, čo si myslím a na koho strane stojím, nedočkáte sa. Nesledovala som podrobnosti súdu, viem o tom len málo.
To, čo však tento súdny spor vytiahol z ľudí, ma šokovalo. Týždne sme sledovali, ako si ľudia robia srandu z utrpenia niekoho druhého (áno, Amber Heard), ako sa na sociálnych sieťach chechtajú, keď opisuje fackanie a bitky. Zosmiešňovanie, ponižovanie, komentovanie čieho nešťastia - musím povedať, že som rada, že to všetci máme za sebou a že sa to tak skoro znova neobjaví.
Trocha ma zarazilo aj to, že v momente, ako nejaký muž vyhrá spor o domáce násilie, nahrnie sa okamžite článkov a článkov všetkých konzervatívnych portálov. Poženú sa komentovať to muži a obhajcovia tradičných vzorcov rodiny. Len by som chcela podotknúť, že budeme sledovať aj to, či sa takto ochotne postavia aj na stranu obete v nejakom ďalšom prípade (pozdravujem kolegov z Postoja).
Tip na podcast týždňa
Keď som na začiatku tohto newslettera hovorila o závislostiach, pri téme zostanem. Jedna z najsilnejších epizód jedného z najpočúvanejších podcastov na svete Armchair Expert je aj môj tohtotýždňový tip.
Volá sa Day 7 a Dax Shepard v nej hovorí veľmi úprimne a na rovinu o tom, že po 17 rokoch abstinencie znova spadol do závislosti. Opisuje, ako sa to stalo, ako na to prišlo jeho okolie, svoje obavy aj celý proces. Je to úprimná spoveď bolestí, strachov aj lásky k svojej rodine. O závislosti v tejto krajine hovoríme málo, hoci s ňou máme všetci bohaté skúsenosti. Day 7 je výborný štart do témy.
Je to na uterák, hovorí o Matovičovi Mikloš
Tento týždeň som okrem rozhovoru s advokátom Ribárom hovorila aj s Ivanom Miklošom. Do štúdia prišiel v deň, keď sa ako poradca prezidentky vrátil z Ukrajiny, kde bol so Zuzanou Čaputovou.
O Ukrajine, Rusku, sankciách, ale aj o Igorovi Matovičovi ako ministrovi financií sme spolu hovorili v relácii Rozhovory ZKH. A záver sme dali taký filozofickejší - o tom ako si vyberať strany vo voľbách a kde sú hranice toho, ako ďaleko sme schopní trpieť niektorých politikov a ich rozhodnutia.
Ulice by mali byť aj pre deti
Metropolitný inštitút Bratislavy spustil zaujímavý projekt. Dal deťom na hlavy kamery a pozrel sa na mesto ich perspektívou. Ak totiž chceme, aby sa deti pohybovali po meste bezpečne, musíme vnímať aj to, že na svet sa dívajú zdola a cez autá nevidia vôbec nič.
Metropolitné inštitúty po celom svete skúmajú pohyby chodcov a prispôsobujú im mestá. Asi najlepší príklad je Viedeň, ktorá robí ulice bezpečnejšie aj pre ženy, deti, ale myslí aj na hendikepovaných ľudí, kočíky či dôchodcov.
MIB robí pre naše hlavné mesto dobrú prácu a treba ju oceniť. Dnes nie je vôbec samozrejmé, že verejná inštitúcia pracuje kvalitne.
Hudobná bodka
Už keď sme dnes v témach závislostí, spomenula som si na Mareka Brezovského. Vznikol o ňom aj fantastický dokument HRANA - 4 filmy o Marekovi Brezovskom, ale legálne som ho nenašla nikde. Ak niekedy budete mať šancu pozrieť si ho, odporúčam všetkými desiatimi.
Marek Brezovský sa predávkoval heroínom vo veľmi mladom veku. Slovensko tak prišlo o megatalentovaného hudobníka, ktorý za svoj krátky život stihol zložiť mnohé krásne piesne. Jeho spolužiaci Oskar Rózsa a Martin Valihora mali väčšie šťastie - zo závislosti sa dostali. A jeho pesničky nahrali nanovo. Niekde zvoní hrana live je moja tohtotýždňová bodka. Príjemné počúvanie.
Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste šieste vydanie môjho newslettra ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete šíriť aj medzi ďalšími ľuďmi. Ak chcete podporiť nezávislú žurnalistiku a zároveň mi urobiť náskok v štatistikách, ktoré chodia riaditeľovi vydavateľstva Alexejovi Fulmekovi každý mesiac, budeme radi, ak si predplatíte denník SME cez akýkoľvek môj článok. Ďakujeme.
