Autor je právnik, ako vedúci starší dôstojník právnej skupiny Veliteľstva vzdušných síl OS SR sa podieľal na príprave medzinárodných cvičení a vojenskej legislatívy
Európska únia má trikrát viac obyvateľov ako Rusko, desaťkrát väčšie HDP a súčet obranných rozpočtov jej štátov už pred vojnou na Ukrajine predstavoval trojnásobok ruských výdavkov na obranu. Napriek tomu ju Rusko nepovažuje za relevantnú silu. Prečo je to tak a aké sú vyhliadky na európsku bezpečnosť?
Ak chce Európa úspešne čeliť riziku vojenskej agresie, musí vyriešiť problém dvojitej asymetrie v rozložení rizík a rozložení zdrojov.
Kým riziko agresie je výrazne vyššie na východnej hranici Únie, ekonomické zdroje sú koncentrované v jej západnej časti. Takéto rozloženie rizík a zdrojov vytvára nerovnováhu a ohrozuje európsku bezpečnosť.
Pri budovaní funkčnej obrany EÚ existujú dve základné možnosti. Budovať obranu ako Európania alebo ako národné štáty. Druhú možnosť pokladám za oveľa menej efektívnu a predložím základné dôvody pre toto tvrdenie.
Jeden za všetkých, všetci za jedného
Prvým argumentom je morálny aspekt. Európska únia je spoločenstvom mieru, priateľov a spojencov. Hranice jej východných štátov sú jej hranicami. Vojaci Poľska, Slovenska či pobaltských štátov nebránia len svoje krajiny, ale aj mier v ostatných častiach EÚ.
