Autor je teológ a spisovateľ
Volal sa Jean-Marc Prieur, v 90. rokoch prispel k prelomovému poznaniu najstarších gréckych textov z kresťanského prostredia, ako tretiaka si ma zobral do textového výskumného laboratória CNRS na Univerzite v Štrasburgu.
S textmi, ich zvyškami, na palimpsestoch, vo zvitkoch, v moľami zničených fóliách sme pracovali ako vo virologickom laboratóriu, v bielych plášťoch, s pinzetami, pipetami, skalpelmi, UV lampami. Jedávali sme na chodbe a vracali sme sa, aby sme poskladali rébusy z Blízkeho východu, Afriky a európskych kláštorov.
Jean-Georges Heintz vyučoval na biblickej škole v Jeruzaleme, v École du Louvre prednášal klinové písmo, Asýriu, prvú kaligrafickú matematiku, oblečený ako Indiana Jones medzi Bejrútom, Baalbekom, Jeruzalemom a svojimi študentmi v Európe.
Stal sa editorom najvýznamnejšej zbierky asýrskych nápisov, jediný človek 20. storočia, ktorý vedel pierkom napísať mená asýrskych bohov v reči, ktorej rozumeli. Vďaka nemu a jeho prácam sa stal Starý zákon súčasťou širšieho myšlienkového kontextu intelektuálnej a neskôr teologickej produkcie Blízkeho východu.
A Pierre Maraval, špecialista na patristiku, žáner cirkevní otcovia, opakovane prechádzal trasy svätého Pavla, snažil sa na podnebí a úrode pochopiť, akým spôsobom sa rozvíjalo rané kresťanstvo v prostredí blízkovýchodného a stredovýchodného poľnohospodárstva, ako nahrádzalo poverčivosť, amulety, totemy a obetovania a menilo svet na skutočnosť, ktorá už nie je výsledkom rozmaru starých bohov, ale životného princípu.
