Minister financií a tieňový premiér Igor Matovič s chuťou zakladá na rôznych frontoch požiare. Tak sa „vyčistí“ priestor na vybudovanie niečoho, čo by bez demolácie predchádzajúcej stavby nebolo možné a zvyčajne je to veľké, zbytočné a nečisté.
Čo chce Matovič vybudovať na troskách vzťahov s koaličnými partnermi, s prezidentkou a s každým, kto neschvaľuje všetky jeho uletené nápady? Nič menšie ani čistejšie ako autokratické posilnenie vlastnej moci.

K tomu patrí charakteristické obklopovanie sa jedincami, ktorí nekladú a nikdy nebudú klásť odpor. (Nejde len o klasickú dezorientovanú plnku jeho kandidátnej listiny, kde sa vždy nájde zväzák ako teraz poslanec Pollák. Už premiér Heger nie je práve táto sorta, ale akýsi dôvod na plávanie s prúdom sa aj uňho musí nájsť.)
Nie účelom, ale symptómom sú Matovičove metódy dosahovania cieľa, ktoré nectia pravidlá ani bazálnu poctivosť. Ak platí rímske „jasné dohody – dobrí priatelia“, tak je Matovič jednou z najosamelejších bytostí na svete.