Vieme, prečo má ľudská povaha tak rada dobré správy alebo aspoň prognózy. Nielenže pôsobia ako endorfíny na zlepšenie nálady, ale zároveň bývajú sebanapĺňajúcimi sa proroctvami.
Nádej je však prekurzor sklamania, čiže si niekedy v užšom kruhu treba povedať aj pravdu. A tá dnes vyzerá tak, že Slovensko po odstavení Smeru premeškalo ďalšiu šancu.

Najčastejšia kritika bývalej takmer štátostrany sa sústreďovala na vypuklé metastázovanie korupcie, ale jej najťažší hriech bol v jej prinajlepšom údržbárskom vládnutí. Hlavne neriskovať a saturovať spotrebu voličov, čo sa často opisovalo fiaskom na štyroch frontoch: napučiavaní sociálnych záväzkov na úkor investícií a erodujúceho školstva a zdravotníctva.
Ibaže pesimizmus sa len prehlbuje.