Novinári sa nemenia, menia sa politici
Béla Bugár mi to iste odpustí, ale keď bol u nás v štúdiu, zakončil náš rozhovor mimo záznamu tým, že roky ľuďom hovoril, že nevie, koho má voliť, lebo všetkých osobne pozná.
V podobnej situácii sú aj novinári. S politikmi trávia hodiny, roky, poznajú ich. Akí sú v strese, akí sú v pohode, čo robia, keď sa chcú odprezentovať, alebo ako sa správajú v konflikte.
Sledujeme ich pozorne, detailne a takmer každý deň. Dokonca sme s nimi v mnohých neformálnych rozhovoroch, kde vidíme, akí sú naozaj, bez kamier a svetiel.
Obzvlášť fascinujúce je vidieť, ako sa človek mení vo funkcii. Sú politici, ktorí si idú limuzíny a sirény. Ktorí sú naozaj objektívne dobrí ministri, ale tak trocha si idú sami seba.
Ochrankárov používajú ako podržtašky a ich tím okolo nich behá so strachom v očiach. Sú takí politici, ktorí s húkačkami chodia aj v nedeľu o jednej ráno. A hoci neznášam papalášizmus, dá sa im to odpustiť. Ak si robia svoju prácu dobre, nad rozmarmi, keď človek uverí v svoju jedinečnosť, sa dá aj mávnuť rukou.
To, čo je obzvlášť zaujímavé sledovať, je ich zmena vo vzťahu k novinárom. Môžete byť roky v korektnom vzťahu s reportérmi, no zrazu vo funkcii máte pocit, že vám škodia. Že sú prísni a kritizujú vás. Že zrazu sú akísi tvrdší a iní.
Žiť v sebaklame a krivde ešte nikdy nikomu neprospelo a neprospieva to ani politikom. Pravda je, že novinári sú stále rovnakí. Menia sa len politici. V opozícii majú pocit, že médiá málo nakladajú. V koalícii si zrazu nevšímajú úspechy a informujú len o negatívach. Krivda je mocný pán, ktorý robí aj z predtým relatívne normálnych ľudí čudákov.
Okrem toho vieme, či je niekto cholerik, flegmatik. Či je lenivý alebo, naopak, pracovitý, no ľudia to až tak nevnímajú. Či vie niekto vytvárať dojem a uzurpovať si priestor ako nikto iný, alebo či je tichý a nevie sa presadiť. Vieme, či klame, či je to podlý človek alebo len neschopný rétor. Toto všetko pozorujeme, prežívame a s týmto všetkým pracujeme.
Sú aj ministri, ktorí to zvládajú
Byť vo vysokej funkcii je ťažké. Čokoľvek urobíte, prídu novinári a rýpu, či sa to nedalo urobiť lepšie. Občas spadneme do toho, že aj k najlepšiemu ministrovi alebo ministerke sa správame rovnako ako k tomu najhoršiemu.
Prepadneme totiž občas pocitu, že treba byť rovnako tvrdí na všetkých. Lenže je to falošná vyváženosť - ak je niekto absolútne nespôsobilý, nemal by dostávať rovnaké otázky ako niekto schopný.
A predsa sú ministri a poslanci, ktorí to zvládajú lepšie. Rozumejú, že tak to prosto funguje, taká je práca novinárov. Sú politici, ktorým je trápne sadnúť si do diskusie s nepripraveným alebo slabým moderátorom a považujú za česť ísť do debaty, ktorá je výzvou.
Ale sú aj takí, ktorí debatovať nechcú a chodia len do obskúrnych debát, kde im niekto prikyvuje. Odrazu precitnú a chcú diktovať zloženie diskusií a komentovať úroveň novinárov.
Je to zradná šikmá plocha. Občas si prosto treba v politike pripomenúť, že podstatnejšie je hájiť princípy a vykonávať funkciu, ktorá nás presahuje.
Nie je to o Jožkovi, Aničke ani Tamare. Je to o štáte, občanoch a službe. Akokoľvek to môže znieť ako klišé, presahuje nás to. Nás novinárov aj ich politikov. Podaktorí na to zabudli, je dobré si to dnes pripomenúť.
Trestáme najviac zranených
Už keď hovoríme o novinároch, medzi moju top trojku najlepších patrí Petr Třešňák. Pamätám si ako včera, keď som si kúpila týždenník Respekt a na titulke bol jeho článok Deti úplňku. Nič lepšie som dovtedy ani odvtedy nečítala.
Absolútne úprimná spoveď rodiča, ktorý má autistické dieťa. Ich život, každodenná realita a koncentrované zúfalstvo. Brilantný text popretkávaný osobným svedectvom, dátami, vykresľujúci bezútešnú situáciu.
Každý text Petra Třešňáka je pre mňa za odmenu. Citlivý, nevídaný prístup k náročným témam, doložený dátami a faktami. Inak tomu nebolo ani v poslednom čísle Respektu, kde Petr písal o závislosti.
Rozhovor a Gaborem Maté, ktorý sa venuje detskej traume, je o závislostiach. Pretože tie pramenia práve v traumách detí. Nepochopenie, s ktorým pristupujeme k drogám aj alkoholu, ničí životy a znemožňuje ľuďom posunúť sa ďalej zo svojej diagnózy.
Rozhovor Petra Třešňáka s Gáborom Matém je výnimočný a hovorí aj o tom, ako naša spoločnosť trestá ľudí, ktorí kričia a volajú o pomoc. Je to môj dnešný tip na zaujímavé čítanie.
Obeť mala tenisky s nakresleným srdiečkom
Tento týždeň prehovoril herec Matthew McConaughey. Možno viete, možno nie, McConaughey sa narodil v malom 15-tisícovom mestečku Uvalde v Texase, v ktorom 18-ročný strelec zastrelil 19 detí na základnej škole a dve učiteľky.
Diskusia o zmene zákonov o držbe zbraní je v USA absurdná. Iracionálna, emocionálna a zatiaľ bez výsledku. Matthew McConaughey k nej prispel svojím dielom - silným prejavom, v ktorom opísal aj to, že detské obete masových strelieb sú na nepoznanie a dajú sa identifikovať len vďaka teniskám na nohách.
Prejav McConaugheyho je silný, emotívny a dôležitý. A mal by prehlušiť všetkých ľudí, ktorí obhajujú neobhájiteľné. Matthew povedal aj to, že politici nemôžu žiť len preto, aby ich niekto zvolil znovu. “We can’t truly be leaders if we’re only livin’ for re-elections." Podpisujem. Platí to univerzálne.
Tip na podcast týždňa
Ak niekedy rozmýšľate, čo dokážu urobiť sociálne siete s ľudskou mysľou, mám pre vás dobrý tip na podcast. Miniséria The New York Times sa volá Rabbit Hole, pretože je to anglický výraz pre špirálu, do ktorej sa človek dostane v algoritmoch.
Rabitte Hole je o sieti Youtube, ale podobné série sa dajú urobiť o akejkoľvek sieti. Ak chcete lepšie porozumieť, čo sa deje s ľudskou mysľou a ako vyzerá vymývanie mozgov na internete, môj tohtotýždňový tip na podcast je práve miniséria Rabbit Hole.
Súdi sa s extrémistami za nás všetkých
Súdiť sa s extrémistami nie je jednoduché. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Stojí to veľa peňazí aj mentálnej energie. Lekár Peter Sabaka sa rozhodol zvádzať tento boj za náš všetkých. Za svoju česť, princípy, ale aj za demokraciu.
Jeho výhoda je, že je veľmi odolný a podľa jeho slov ho to nejako extra nevyčerpáva. Bojuje za nás všetkých, ktorí na to energiu alebo zdroje nemáme. Popritom všetkom učí medikov, lieči pacientov a robí službu tejto spoločnosti.
Mali by sme sa vážne zamyslieť nad tým, aby sme ochránili ľudí, ako je Peter Sabaka. Ak totiž extrémistov necháme šikanovať vedcov a odborníkov, nikto už nebude hovoriť o potrebe očkovania ani o iných vedeckých poznatkoch.
Peter Sabaka je lekár, ktorý na vrchole pandémie liečil počas nočných služieb na ARO pacientov a ráno po celodennej službe prišiel ešte na rozhovor, pretože považoval za dôležité vysvetľovať ľuďom pandémiu. Aj na náš tohtotýždňový rozhovor prišiel rozlietaný a rovno z rozhovoru išiel po deti do škôlky.
Ľudí ako on potrebuje naša spoločnosť ako soľ. Mali by sme si ich chrániť, ako to len ide. Súdy mu dajú určite za pravdu - lepšie neskoro ako nikdy.
Wordle vás potrápi
Každý deň so súrodencami hráme hru. Teda - každý ju hrá sám, len si posielame výsledky. Volá sa Wordle a je na stránke The New York Times. Ak viete po anglicky, každý deň o polnoci zverejnia slovo na päť písmen, ktoré hádate.
Pripomína to kedysi plastovú hru Logik. Precvičí to váš slovník, ak rozmýšľanie. A nehrozí, že by ste tam strávili hodiny. Každý deň len jedno slovo.
Hudobná bodka
Jamieho Culluma som videla naživo už niekoľkokrát. Vždy to bol zážitok. Začiatok dnešnej hudobnej bodky je "Know this, it's a universal truth, people let you down."
Je to motto môjho týždňa, pretože tak to prosto je. Aj tí najlepší vás občas sklamú. Aj tí najbližší zatnú hlboko. Ale taký je život. Zachráňte svoju dušu na vlnách Jamieho Culluma. Pôjde to ľahšie.
Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste siedme vydanie môjho newslettra ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete šíriť aj medzi ďalšími ľuďmi. Ak chcete podporiť nezávislú žurnalistiku a zároveň mi urobiť náskok v štatistikách, ktoré chodia riaditeľovi vydavateľstva Alexejovi Fulmekovi každý mesiac, budeme radi, ak si predplatíte denník SME cez akýkoľvek môj článok. Ďakujeme.
