Ocitli sme sa v bode, keď sa Slovensko delí na ľudí prorodinných (napríklad fašistov) a protirodinných (napríklad liberálov). Je to, samozrejme, nezmysel: aj liberálne zmýšľajúci ľudia predsa majú rodiny a aj im záleží na tom, aby sa rodiny mali dobre. Sú to predsa aj ich rodiny.
A ďalej: ak fašisti deklarujú, že sú za rodinu, robia len to, čo vždy a v skutočnosti im ide o niečo iné. Konkrétne o legitimizáciu a prípadný budúci podiel na moci. V oboch bodoch zdarne napredujú.
O rodiny teda nakoniec nejde vôbec, celá táto dilema je falošná a vďačíme za ňu tomu, komu vždy, tak načo ho menovať. To on predsa najprv prišiel s niečím, čo nikto predtým nevidel, potom to narýchlo pretlačil a ešte si to aj poistil fašistami.
Aj keď je to vlastne jedno, lebo to už nikoho nezaujíma.
Zlá a horšia správa
Od začiatku koalície sa písalo – aj autor týchto riadkov to písal, že Igor Matovič jednoducho povahovo (a odborne už vôbec) nemá na akúkoľvek systémovú reformu. Vie organizovať internetové ankety, vie hovoriť o referendách (a potom sa na ne vykašľať). Vie hovoriť o znárodnení Počiatkovej vily – mimochodom, s týmto je čo?
