Autorka je režisérka
Pred sto rokmi napísal Viedenčan Martin Buber svoje najslávnejšie filozofické dielo Ja a ty. Zmysel ľudskej existencie je vo vzájomnosti, ktorá sa uskutočňuje medzi nami a ostatnými alebo nami a transcendentnom, tvrdí v spise.
Dialóg je náboženstvu vlastný. A je vlastný aj umeniu, dokonca aj tomu, ktoré deklaruje, že o žiadny neusiluje. A potom, a to je najkúzelnejšie, sú umenie a náboženstvo odsúdené na vzájomný dialóg.
Umenie bude vždy prezentovať transcendentné významy a jazyk náboženských obradov spočíva v umeleckých výrazových prostriedkoch. Kňaz má oblečený kostým, stojí na javisku, za chrbtom má kulisy, narába s rekvizitami, hovorí vo veršoch a spieva.
Aj naše deti sú v tieto dni na javisku. Končia sa krúžky a kultúrne domy sa otvárajú rodičom. Tancujú nám, spievajú, hrajú na hudobné nástroje alebo recitujú, predvádzajú sa, svoju potrebu tvoriť umenie. A my im tlieskame a plačeme a fotíme si ich a všetko preposielame babkám a tie nám odpisujú, že no toto, celkom ako ty, to má po tebe, aj ty si rada recitovala.
