Autor je teológ a farár, pôsobí v ČR
„A nádej nezahanbuje...“
Táto veta z textov, ktoré sa v nedeľu čítali vo väčšine kostolov, mi zostala v pamäti ako pieseň, ktorej sa človek nevie zbaviť a dokola si ju opakuje.
Sále o tom rozmýšľam. Je to naozaj tak? Naozaj nádej nezahanbuje? Neexistuje nádej, ktorá by človeka zahanbovala?
Ťažko. Zahanbujúcich lacných nádejí je plný svet. Pri takých sa vždy nájde ponuka aj dopyt, predajca, aj ten, kto rád lacno nakúpi.
Čím viac sa komplikácie hromadia, tým viac ľudí nádej nielen hľadá, ale aj ponúka. Nie všetci to robia s dobrým úmyslom. V politike dnes ponuky lacnej nádeje rastú ako huby po daždi.
Kedysi sa ponúkali istoty, tradície, dnes sa opäť predávajú svetlé zajtrajšky. Objavuje sa čoraz viac tých, čo tvrdia, že majú recept na to, aby bolo lepšie, len im treba dať do rúk moc…
No ako to už býva, keď je ponúk priveľa, vždy treba počítať s tým, časť z nich budú len lacné šuviksy.
Lebo skutočná nádej, tá, čo nezahanbuje, sa nerodí z lacných sľubov, prázdnych gest bilbordov a videí na sociálnych sieťach.
