Autor je poslanec NR SR, pôsobí v strane PS
Ešte nedávno v tom vláda mala jasno: ruská agresia voči Ukrajine nesmie uspieť. A hoci embargo na dovoz ropy samo osebe tanky nezastaví, pripraví Moskvu o príjmy, ktoré na pokračovanie vojny dlhodobo potrebuje.
Preto ešte v marci zaznelo z úst premiéra Hegera (a v iných podobách od ministrov obrany, zahraničných vecí či vicepremiérky Remišovej), že Slovensko presadzuje odstrihnutie sa od ruských zdrojov energie. Autor, hoci opozičný poslanec, zo srdca súhlasí.
Tak ako sme sa dopracovali k tomu, že časť koalície odvoláva vlastného ministra za to, že odsúhlasil v Bruseli... odstrihnutie sa od ruských zdrojov energie?
Toto aj na slovenské pomery absurdné divadlo sa začalo konverziou ministra Sulíka. On sa veľmi od ničoho odstrihávať nechcel, na rozdiel od vyššie uvedených. „Keby celá EÚ zastavila dodávky ruského plynu aj ropy, dôsledky na slovenský priemysel by boli devastačné", uviedol ešte v apríli. Tým komickejšie je, že dnes je odvolávaný za niečo, čo urobil v mene väčšieho dobra a tak trochu aj z donútenia.
Ono sa totiž rýchle ukázalo, že minimálne zákaz ropy (plyn je iný) devastačný ani zďaleka nebude. Samotný šéf Slovnaftu uviedol, že v prípade prechodu na iné ako ruské zdroje klesne produkcia o 30 percent, čo rafinérku síce zabolí, ale slovenský trh neohrozí. Slovnaft by stále hravo pokryl potreby Slovenska; väčšinu svojich produktov firma vyváža.
