Autor je zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu, pôsobí v ÚM STU
V polovici júna 1992, v posledný deň Summitu Zeme, sa dostali na verejnosť dokumenty prijaté na tomto bezprecedentnom podujatí.
Medzi nimi bol aj Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, od ktorého sa odvíja celá následná klimatická diskusia, politika a diplomacia.
Dnes, tridsať rokov po, sme svedkami toho, že sa o globálnej zmene klímy a jej dôsledkoch diskutuje v najrôznejších kontextoch. Myslenie a konanie v súvislostiach sú pre budúcnosť kľúčové.
Lebo práve uvažovanie a rozhodovanie vytrhnuté z kontextu je spoluzodpovedné za to, že situácia (aj vo sfére) klímy sa napriek všetkým summitom a dohovorom globálne neustále zhoršuje. Prežívame environmentálnu, klimatickú, ba komplexnú krízu a čelíme globálnemu kolapsu.
Isté je, že problém nevyrieši samotná exaktná prírodoveda, v tomto prípade najmä od fyziky, matematiky a štatistiky odvodená klimatológia. Tá už podala dosť presvedčivých dôkazov. Áno, môže a mala by priebežne spresňovať svoje poznanie, generovať čoraz pravdepodobnejšie prognostické modely a podobne. Mala by viac biť na poplach. Ale!
Bezmocná veda v rukách mocných
Veda nemá v rukách výkonnú politickú a ekonomickú moc, ktorá dokáže tu a teraz meniť chod sveta. Vedecké poznanie je v tomto zmysle čosi ako nástroj, opora, v lepšom prípade katalyzátor.
