Autor skúma čínsko-európske vzťahy na Hongkonskej univerzite a v Stredoeurópskom inštitúte ázijských štúdií
Skupina slovenských poslancov sa vybrala na Taiwan a jeden z nich, Andrej Stančík, k tomu hrdo napísal status na svoj facebook. Tých pár úderníckych riadkov nijako nevyniká, ale práve preto sú zaujímavé: na krátkom priestore totiž zhrnul viacero mýtov o Taiwane.
Začnime nevinnou poznámkou, že sa na Taiwan idú učiť. Pán Stančík je predseda Občiansko-demokratickej mládeže, azda preto sa reflexívne mentálne vracia do školských lavíc. V medzinárodnej politike a diplomacii je však takéto vyjadrenie odrazom hierarchického myslenia, v ktorom je Slovensko juniorný partner.
Povedané inak, učiť sa chodia tí zaostalejší alebo minimálne tí, ktorí majú nízku sebadôveru. Zastupiteľ suverénneho štátu sa učiť nechodí, maximálne inšpirovať či vymieňať poznatky a skúsenosti.
Druhý problém s učením je ten, že sa Slováci idú učiť o demokracii na Taiwan. Dokáže si niekto predstaviť parlamentnú delegáciu, ktorá by sa šla „učiť“ do Washingtonu, Londýna alebo Paríža? Smerom k týmto krajinám takúto rétoriku nepoužívame, hoci sú to oveľa staršie a skúsenejšie demokracie než taiwanská.
A po tretie, do východnej Ázie sa šiel učiť aj Miloš Zeman. Pripomínam, že Taiwan nie je komunistická diktatúra, v akej sa bol zaúčať český prezident.
