Keď Igor Matovič zakladal svoju politickú stranu, robil všetko pre to, aby sa na stranu v ničom nepodobala. Tváril sa, že je to len mrzutá nevyhnutnosť, na ktorú je odsúdený, pretože bez nej sa do parlamentu nedá kandidovať, tak čo už.
Minimálnu požiadavku troch členov prekročil o jediného, takže sa celá členská základňa pohodlne zmestila do automobilu najnižšej triedy a „snem“ sa vybavil zápisnicou z vymysleného alebo skutočného stretnutia štyroch zakladajúcich a jediných členov hnutia.
Tvrdil, že predsedom byť ani nechcel, to oslovenie sa mu až bridí, ale každá strana nejakého musí mať, no tak to vzal. Veď život má byť ťažký! Stanovami sa nikde nechválil a predstieral, že to je taká otravná formalita. A peniaze za voľby? Ani by nechcel, no ale keď to musí byť...
No a keďže politické strany nemali a nemajú najlepšiu povesť, tak v zásade nikomu neprekážalo, že OĽaNO je strana len na papieri a patrí jedinému človeku.