Naša malá, ale prekrásna občina plná šikovných ľudí to dopracovala tak ďaleko, že Boris Kollár sa môže prezentovať ako zástanca tradičných hodnôt a vlastne aj reprezentant „normálnej“ politiky, ktorá sa riadi najmä politicko-mocenskou logikou. Nečudo teda, že v duchu múdrosti starých materí neodkladá na zajtra, čo môže urobiť dnes.

V tomto prípade hovoríme o jeho pragmatickom vzťahu k otázke spolupráce s Hlasom, ktorá je dnes pre SaS, PS či KDH akýmsi slonom v miestnosti. Kým však oni habkajú, Kollár neváha a buduje základy potenciálnej budúcej koalície a vraví, že keď to tak bude po voľbách vychádzať, rád s Pellegrinim uzavrie politické partnerstvo.
Tá odpoveď sa niekomu nemusí páčiť, ale je prinajmenšom čestná a skôr či neskôr sa s ňou zrejme budú musieť pokonať aj ďalší príslušníci mimosmeráckeho tábora. Nech totiž čísla obraciame hocijako, poskladať hocičo bez Hlasu bude nesmierne komplikované. Vlastne bude komplikované postaviť úplne čokoľvek.