Autorka je historička
Dňa 24. novembra 2021 vláda Slovenskej republiky komunikovala, že regulovanie počtu detí považuje za zásah do osobnej integrity a do ľudských práv. Toto vyjadrenie znie šokujúco.
Je totiž v priamom rozpore so záplavou predložených zákonov, ktoré sa o takúto reguláciu pokúšajú. Ich výsledkom by bola odstredivá sila, ktorá znevýhodňuje ženy a berie im práva v čase bezprecedentného ekonomického prepadu obyvateľov Slovenska do chudoby. Inými slovami, ich efekt je bolesť, utrpenie aj smrť.
Zatiaľ sa však táto legislatívna ťarcha javí teoretická. Akoby sa plazila len zo zahraničných správ a z parlamentných lavíc hnutí, ktoré nemajú majoritnú politickú podporu.
Bolesť ženského tela však nie je teoretická ani v slovenskom kontexte. Jej opisy len neoslovujú kritickú masu spoločnosti. Za vágnym pocitom, že ženám v histórii nebolo lepšie, sa skrýva fakt, že ženám by mohlo byť lepšie. A nebolo by to na úkor nikoho iného. Tak prečo by sme im to nechceli dopriať?
Novembrové vyjadrenie vlády malo byť vyrovnaním sa s historickou krivdou. Bolo súčasťou ospravedlnenia sa za nezákonné sterilizácie vykonané v rokoch 1966 až 1989. Smerovalo k rómskym ženám.
Neprišlo s ním odškodnenie. Neboli sme svedkami odsúdenia personálu, ktorý postupoval protizákonne. Neostali nám v kolektívnej pamäti žiadne príbehy rómskych žien a ich utrpenia. Nesieme so sebou históriu genocídy židovského a rómskeho etnika, ale naša pamäť túto kapitolu obsiahnuť nedokáže. Generuje len formálne ospravedlnenia, ktoré nerezonujú v spoločnosti a sú v rozpore s parlamentnou realitou.
