Procesy bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej sú taká kapitolka vyrovnávania sa krajiny s minulosťou, ktorá potrebuje uzavrieť veľmi jednoznačným a presvedčivým spôsobom.

Jankovská možno naozaj trpí posttraumatickou stresovou poruchou, určite však nie je jediná, kto má byť z čoho traumatizovaný a kto má nárok mlčky fajčiac hľadieť do prírody.
Vražda Kuciaka a Kušnírovej, Kočnerova Threema, korupčné kauzy Búrka, Víchrica a ďalšie boli pri svojom prepuknutí ťažkým úrazom celého štátu a rany, ktoré po ňom ostali, sa nezahoja len tak a určite nie, ak sa tieto kauzy neuzavrú dôveryhodne a uveriteľne.
Bez ohľadu na to, v akom stave je vykonávateľka Kočnerových prianí a rozkazov, sa o jednotlivých prípadoch vie príliš veľa na to, aby sa len tak rozplynuli.