Jedna vec sa Putinovi statočne podarila: získať si pozornosť sveta. Pomyselný vysielací hlavný čas.
Nie dlho pred inváziou totiž veľkí hráči žili inými starosťami. Pandémiou, klimatickou zmenou a prípadne rivalitou medzi USA a Čínou. Keď sa povedalo geopolitika, na mysle prišli otázky prehrievajúcej sa planéty, vírusov schopných zablokovať prístavy a zastaviť metropoly, ale aj technologických gigantov určujúcich podobu verejnej debaty a následne aj kvalitu demokracie naprieč svetom.
Tieto starosti nemali podobu jedného lídra, jednej politickej línie či jednej krajiny. Formovalo sa niečo ako politika bez tváre, čo nutne neznamená nehumánnu politiku, skôr sa politickými stávali procesy a sily, ktoré viac či menej súviseli s ľudskou činnosťou.
Politickými sa stávali algoritmy, ktoré mali navádzať naše správanie vo verejnom priestore. A politickými sa stávali ľad, vietor, teplota oceánov. A tiež organizmy spôsobujúce rýchlo sa šíriace smrteľné choroby.