Autor je predsedom Správnej rady združenia Budovy pre budúcnosť
Nedávny prieskum agentúry Focus pre Slovenskú klimatickú iniciatívu zisťoval postoje slovenskej spoločnosti k znižovaniu dovozu ruských palív a rastu cien energií. Až 42 percent respondentov neplánuje robiť nič pre to, aby sa následkom rastúcich cien vyhli.
Je za tým pohodlnosť alebo bezmocnosť? Aká veľká časť spoločnosti sa k problému stavia aktívne? A ako by mohla pomôcť vláda? Hlavne nie plošne!
Pozrime sa najprv na skupinu, ktorá sa javí ako pasívna, pretože neplánuje robiť nič. Nadpriemerné zastúpenie rezignovaných tvoria respondenti, ktorí deklarujú, že už teraz majú problémy s platením účtov (53 percent z nich neplánuje žiadne kroky).
Výrazne menej pasívnych respondentov je v skupine, ktorá zvýšenie cien pocíti iba trochu (40 percent), a v skupine, ktorá rast „pocíti dosť“ (36 percent). V skupine prevažujú respondenti nad 55 rokov, dôchodcovia a ľudia bez ekonomickej aktivity.
Sú to pravdepodobne ľudia, ktorí uviazli v pasci energetickej chudoby. Už dnes sú pre nich platby za energie privysoké a zároveň nemajú úspory ani možnosť vziať si úver na zníženie spotreby energie cez investičné opatrenia. Tu skutočne pomôže iba príspevok na energie, prípadne intenzívna pomoc štátu pri uskutočnení úsporných opatrení na rodinných domoch.
Ďalšiu skupinu tvoria respondenti, ktorí plánujú v záujme zníženia svojich účtov za energie zmeniť správanie. Bez ohľadu na vek, ekonomickú aktivitu či príjmovú situáciu ide takmer zhodne o približne tretinu respondentov.
