Autor je sociológ a vysokoškolský pedagóg
K téme prorodinného balíčka sa už povedalo, zdá sa, všetko podstatné. Kritika jeho nedomyslenosti a zlomyseľnosti sa neodvíja od toho, že by myšlienka podpory rodín bola nesprávna, ale z parametrov a detailov, ktorých kalibrácia si vyžaduje viac než len disponovať nejakým spásonosným nápadom. Všetko toto bolo podrobne opísané v analýzach a komentároch a raz to azda poslúži ako spätná väzba, ako ne/robiť politické rozhodnutia.
Jedna vec však predsa ešte stojí za krátke obhliadnutie sa. Spôsob, akým bol balíček ohlasovaný a rámcovaný, vzbudzuje otázky, ako sa s ním vyrovnať v budúcnosti. Obavy vzbudzuje otázka, ako hodnotiť jeho budúce dosahy a prínosy. Problém je, že vlastne nevieme, ako sformulovať hlavný cieľ balíčka tak, aby bolo možné spätne vyhodnotiť jeho plnenie.
Minister financií viackrát spomenul, že primárne ide o boj proti chudobe, keďže rodiny s deťmi sú najviac ohrozenou kategóriou. K tomu len dve poznámky. Neplatí to paušálne.
