Namiesto sebareflexie vyplakávanie
Často som označovaná za liberálku. Mnohí konzervatívci dokonca považujú moju osobu za stelesnenie nejakej liberálnej progresívnej novinárky. Už menej sa o mne rozpráva, že ako málokto som vyrastala hlboko v katolíckej komunite. Od malička som bola súčasťou cirkevného zboru, chodila som na duchovné cvičenia, lyžovačky, hrebeňovky – to všetko u Saleziánov na Miletičovej. Vyčítať sa mi asi nejaká nevraživosť ku katolíkom nedá. Dodnes tam mám veľmi veľa blízkych kamarátov, dodnes sa stretávame a dokonca ani kňazi neodbáčajú, keď ma vidia.
So záujmom som si prečítala v Postoji, že biskup Bernard Bober sa na Cyrilo-metodskej púti posťažoval hneď na niekoľko vecí. Najprv apeloval na politikov, aby nedefinovali omše ako hromadné podujatia. Po príbehoch, kde kňaz v jednej obci nakazil všetkých dôchodcov, lebo chodil od domu k domu bez respirátora, som trocha dvihla obočie. Zaujala ma však ešte jedna časť, o ktorej písal Postoj.
„Na biskupov a kňazov sa pozerá negatívne a na základe zlyhania niekoľkých jednotlivcov z našich radov, ktorí sú aj pre nás samotných výčitkou a hanbou, prisúdili sa nám rôzne zovšeobecňujúce označenia a nálepky,“ povedal vo svojej homílii biskup Bober.
Lenže také jednoduché to nie je, pán Bober. Iste, väčšina kňazov nie sú pedofili ani nezneužívajú dievčatá a rehoľné sestry. Dokonca môžeme úplne slobodne skonštatovať, že ide o ťažkú menšinu. A dá sa iste súhlasiť aj s názorom, že zlyhania niekoľkých robia hanbu všetkým.
Cirkev má hlboký problém
Neschopnosť cirkvi priznať si, že má hlboký problém, je však ten pravý dôvod, prečo ľudia prisudzujú nálepky a označenia celej cirkvi. Príliš často totiž počúvame, že pedofilného kňaza preložili do inej diecézy a ten pokračoval. Príliš veľa obetí zostalo s absolútnym zdesením a sklamaním, keď sa v cirkvi ani na súdoch nedomohli žiadnej spravodlivosti.
Príliš veľa obetí sa vynára po celom svete a Slovensko nie je výnimkou. V USA, Francúzsku, Kanade už aspoň otvorene cirkev hovorí, že zlyhala a že je to problém. U nás zatiaľ biskup bez vnútornej sebareflexie počas veľkého sviatku plače, že im všetci krivdia.
Ako inak by sa dalo vysvetliť nedávne zistenie Postoja, že Konferencia biskupov Slovenska zatajila stretnutie pápeža Františka s obeťami zneužívania kňazmi? KBS toto stretnutie zatajila, hoci iné krajiny a iní biskupi bežne informovali, ak sa podobné stretnutie uskutočnilo v iných štátoch. Nakoniec to priznali až po otázkach Postoja, desať týždňov po návšteve. Vraj pre dobro obetí.
Ja len dodám, že pre dobro obetí by bolo fajn, keby v rámci ohlasovania takéhoto činu nemuseli ísť pred tribunál iných kňazov, na ktorom vypovedajú ako v Haagu (osobné svedectvo jednej z obetí, s ktorou som sa dlho rozprávala). Že by pomohlo, keby sa zastali dievčatka zneužívaného kňazom v Nevidzanoch, ktoré šikanovala celá obec milujúca svojho farára.
Pre dobro obetí sa musí aj cirkev postaviť k problému zneužívania detí kňazmi čelom a urobiť si sama poriadky. Inak sa dajú ťažko brať vážne slová biskupa, ktorý by mal radšej ako predstaviteľ prosiť o odpustenie obetí na každom možnom fóre. Mám okolo seba niekoľko takýchto obetí.
Je to zničujúce, ponižujúce a je to špecifické o to viac, že takýto ohavný čin urobil niekto, kto má zastávať čistotu a morálku. Že to bol niekto, komu verili aj rodičia, celá obec či mesto. Že sa zastrešoval Bohom a Kristom. Toto by malo rozčuľovať biskupov aj kňazov, ktorým to robí zlé meno. Nie pohoršenie verejnosti.
Podcast týždňa: Ve stínu celibátu
Vo svetle tejto témy je tu aj unikátny záznam toho, ako sa dá spracovať aj podcastovo. Konkrétne táto podcastová miniséria je od českých Seznam zpráv od ich šéfredaktora Jirka Kubíka. Ve stínu celibátu ukazuje na príbeh zneužívaného dievčaťa kňazom (nie, nie sú to len chlapci).
A ukazuje aj okamžitú reakciu českých saleziánov, aj na to, ako sa dá citlivo a okamžite reagovať. Obeti platí cirkev dlhodobo terapiu a kňaz odišiel do civilu. Iste, zatiaľ za svoj čin nesedel a zrejme ani nepôjde. No cirkev sa k tomu v tomto českom prípade postavila čelom.
Bratislava vždy obeťou vysokej politiky
Celý svoj život žijem v Bratislave. Mám tu celú rodinu a rodinu mojej rodiny. Vyrastala som pri zimnom štadióne s hokejistami, vedcami, mafiánmi. Za mojím domom zavraždili exministra Duckého, a tak celkovo si pamätám všetky časy – tie divoké aj upokojenie po roku 2000.
Pamätám si preto aj to, že hlavné mesto nikdy nebolo v záujme vysokej politiky. A to napriek tomu, že tu všetci tí politici takmer celý život žijú. Primátor Matúš Vallo prišiel do Rozhovory ZKH vysvetliť aj to, prečo mešká petržalská električka. Vysvetlenie je nakoniec celkom logické – mešká, pretože ceny ocele stúpli o 400 percent, cena betónu aj práce tiež a zhotoviteľovi sa jednoducho neoplatí pokračovať, kým nedostane záruku, že ceny budú reálne a skutočné.
Štát sa s týmto borí úplne rovnako vo svojich projektoch a rieši vzorec, ktorým by dokázal zvýšiť cenu na adekvátnu. Ale na samosprávy akosi zabudol. To je aspoň vysvetlenie primátora Valla, ktoré dal v našom tohtotýždňovom rozhovore. Dajte si.
Tip na knihu na pláž
Mám pre vás dnes aj knižný tip, ale nebude to úplne príjemné čítanie. Ja sama som túto knihu rozčítala na chate s kamarátmi a po každej stránke som bola čoraz viac vytočená.
Ak ste žena, premkne vás hnev, budete asi aj zúfalá alebo nebudete prekvapená – každej z nás sa stalo, že ju nebrali vážne alebo podceňovali. Že jej muž skočil do reči a presviedčal ju o niečom, o čom vedel nula a ona sto. Zažili sme to všetky a ťažko sa to opisuje niekomu, kto nie.
Kniha The Authority Gap od Mary Ann Sieghart to vysvetlí úplne každému aj s vedeckými vysvetleniami. Dozviete sa v nej aj to, prečo v rovnakých vzorcoch nepriaznivým voči ženám fungujú aj ženy samy. A zistíte aj to, čo môžete urobiť preto, aby ste s tým prestali.
The Authority Gap je pre mňa osobne tristné a ťažké čítanie, ale o to dôležitejšie. Ak máte radi na pláži literatúru faktu a viete po anglicky, tento tip je pre vás. Dám vedieť, keď kniha vyjde v slovenskom preklade.
Hudobná bodka
Keďže aj tento newsletter píšem v Trenčíne na Pohode, moja tohtotýždňová hudobná bodka bude spomienka na Pohodu, keď sme na letisku boli len niekoľkí. Najsilnejší zážitok pre mňa osobne vtedy bol koncert Milana Lasicu s Dorotou Nvotovou na prázdnej pristávacej dráhe.
Je to memento covidu, pandémie, ale aj skvelých umelcov a ich pamiatky. Dajte si set pána Lasicu a Doroty, venujte mu spomienku. Spomínať budú jeho dcéra a manželka aj na diskusii na Pohode. Video sa vám spustí, keď kliknete na tento obrázok.
Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste jedenáste vydanie môjho newslettera ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete šíriť aj medzi ďalšími ľuďmi.
