Autor je prekladateľ a publicista
Ak by vo Veľkej Británii poznali Igora Matoviča – čo asi nepoznajú, ale ak by, možno by mali pocit, že im vládne.
Aj Boris Johnson bol kedysi taký trochu nekonformný, trochu zábavný, taký svieži vetrík, vedel povedať, ako sa veci majú a čo treba robiť. Teda, čo by robil, keby mohol.
Akurát, že potom, keď mohol, bola to skôr fraška alebo katastrofa. Podľa toho, čo máte radšej.
Boris Johnson dosiahol len máločo, zato toho dosť veľa pokazil a rozbil. U populistov to tak býva. Ukáže sa, že vlastne veľmi nevedia, čo majú robiť. Že problémy sa väčšinou nedajú vyriešiť tak, že po nich dvakrát udrieme kladivom.
Boris Johnson skončil. Urobil to však až po dlhých týždňoch škandálov a po tom, ako kvôli nemu podalo demisiu celkom dosť členov vlády a iných vysokopostavených ľudí. A obrátila sa proti nemu vlastná strana. Vtedy skončil. Teda vlastne povedal, že skončí.
Politika slzám neverí
Podobnosť s Igorom Matovičom je aj v tom, že Boris Johnson nepadol ani tak pre konkrétne kroky, tie boli len poslednou kvapkou. Padol pre osobné zlyhania, pre svoju povahu. Síce klamal, zavádzal, manipuloval a naozaj toho dosť veľa pokazil, ale to všetko len vyplývalo z jeho povahy.
