Autor je teológ
„Religiozita“ nie je určitý „svetový názor“, okolo ktorého je zoskupená množina jeho prívržencov („veriacich“), vydelená z množiny ostatných („neveriacich“). Náboženskosť je prirodzená dimenzia človeka a spoločnosti, podobne ako zmysel pre krásu, pre humor či pre verejný život. Podobne ako tieto rozmery nášho života môže aj náboženskosť v priebehu rokov meniť svoju podobu a intenzitu svojej prítomnosti v našom živote, vysvetľuje Tomáš Halík.
Náboženstvo je aj dnes živé a hľadá si miesto v sekulárnej spoločnosti. Spoločnosť na Západe chápe seba ako svetonázorovo neutrálnu a v tomto zmysle sekulárnu. Sekularizácia kladie dôraz na „svetský svet“, konštatuje teológ Johan Baptist Metz.
Z pohľadu náboženstva ide o „zosvetštenie“. Náboženstvo je dnes významné najmä vtedy, keď sa týka súčasného človeka a ponúka odpoveď na jeho otázky, problémy, nádeje a očakávania, zdôrazňuje teológ Hans Waldenfels.
Boh ako politický argument
Niektoré náboženstvá dnes znovu vstupujú na verejnosť a zúčastňujú sa na diskusiách o spoločenských otázkach. Francúzi tvrdia, že ich štát je prísne oddelený od cirkví. Neznamená to, že by Francúzi prestali chodiť do kostola, synagógy, mešity alebo na semináre tibetského budhizmu. Chodia a vo Francúzsku sa čoraz viac diskutuje o tom, kam až je možné vpustiť Boha a náboženstvo.
Môže sa stať, že Boh je degradovaný na politický argument určitých straníckych skupín a vtedy sa z neho stáva „silný“ Boh bez lásky. Dôsledky tejto takzvanej náboženskej moderny možno vidieť v tom, že vedľa kresťanských cirkví vznikli aj celkom nové formy náboženstva a že náboženstvo je v dnešnom živote spoločnosti veľmi rozšírené.
Paríž je plný butikov s budhistickými artefaktmi a centier na vyučovanie budhizmu či hinduizmu. Ukazuje to príbeh manželov, ktorí sa každý deň chodia modliť s budhistickými mníchmi a hovoria, ako ich to upokojuje a robí nezávislými od materiálnych hodnôt a sú šťastní.
