Autor je komentátor portálu noviny.sk
Igor Matovič sa snaží vyvolať dojem, že s Richardom Sulíkom zvádza akýsi rozprávkový boj dobra so zlom. Že liberáli vedú zlovoľnú „protirodinnú politiku“, kým on rodiny chráni.
Je to, samozrejme, len zlý preklad maďarskej verzie pôvodného nemeckého manuálu z tridsiatych rokov minulého storočia. Politika expremiéra a ministra financií nepomáha rodinám samým osebe, len vybranej skupine rodičov, ktorej akútne hrozí, že by mohol klesnúť ich relatívne vysoký životný štandard. Ani to však nie je vecnou podstatou sváru.
Ak odhliadneme od neprekonateľných osobných animozít medzi touto dvojicou živnostníkov politickej moci, dívame sa len na to, čo sme dávno očakávali: Igor Matovič nedokáže moc ovládať ani sa jej pustiť. Je ako turista, čo vyskočil v aréne na býka a čochvíľa skončí pod jeho kopytami.
Schopnosti ako kameň úrazu
Základnou jednotkou demokratického štátu nie je rodina, ale občan. To je napokon dôvod, prečo môžu všakovakí lokálni mikroputinkovia blúzniť o zachraňovaní rodín štátnymi peniazmi. Keby stál štát na príbuzenských zväzkoch, vládli by nám najsilnejší patriarchovia najbohatších a najmocnejších rodov. Volali by sa králi a na vládnutie by boli predurčení svojím pôvodom, nie vôľou ľudu.
