Autor je teológ a farár, pôsobí v ČR
Nedávno som na sociálnych sieťach zaregistroval ponosy konzervatívnych spoluobčanov, že tie menšiny nám chcú ukradnúť ešte aj dúhu, ten starokresťanský symbol...
Zabávam sa na tom aj po niekoľkých dňoch. Jednak preto, že dúha, aj ako symbol, je výrazne staršia ako kresťanstvo, a tiež preto, že rovnako ako tá skutočná, je aj symbol dúhy až príliš neuchopiteľný na to, aby sa nedal ani len vlastniť, nieto ešte ukradnúť.
Nedávno večer som jednu sledoval z balkóna svojej kancelárie, ako sa naťahuje od kostolnej veže až kdesi po hrebeň Jeseníkov. Teda jednu, ale dvojitú. Občas sa to tu v lete podarí, hlavne večer, keď po búrke slnko svieti pekne zo západu. Zakaždým mám z toho radosť ako malé dieťa, ale zas, kto by nemal, však?
Taká dúha nikdy nevydrží dlhšie než pár minút. Samozrejme, že som sa ju snažil odfotiť, aby som ju mohol poslať svojim známym a podeliť sa s nimi o kus detskej radosti. Kto ma pozná, vie, že fotím často a rád.
Počas toho mi volala jedna dobrá kamarátka, no rozhodol som sa, že jej zavolám, až keď sa skončí to krásne dúhové divadlo. Ukázalo sa, že telefonovala len preto, aby mi povedala, že vonku je dúha, na ktorú sa rozhodne oplatí pozrieť.
