Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Každá epocha má nejaký názov – doba temna, storočie pary, zlaté šesťdesiate. My vraj prežívame éru syntézy. Údajne sa v nej spája to špičkové, čo dosiahli naši predkovia. Emblémom syntetizmu nech je smartfón. Netýka sa to však iba technológií.
Významným predstaviteľom syntetického prístupu v hudbe je poľský skladateľ Henryk Mikołaj Górecki. Hovorí: „Narodil som sa v Sliezsku, kde sa stretávajú tri kultúry – poľská, česká a nemecká. Ľudové umenie, ba umenie vôbec, nepozná hranice. Preto je poľská kultúra úžasnou zmesicou. Keď sa pozriete na poľskú históriu, tak to bola práve multikultúra, či prítomnosť menšín, čo dalo Poľsku tvár. Táto kultúrna rôznorodosť tvorí naše bohatstvo, našu jedinečnosť.“
V roku 1992 vydalo americké vydavateľstvo Elektra jeho Symfóniu žalospevov, ktorú pätnásť rokov predtým zložil na pamiatku obetí holokaustu. Album sa veľmi rýchlo dostal na vrchol americkej hitparády klasickej hudby a na šieste miesto v britskej hitparáde popových (sic!) albumov. Dodnes sa ho predalo viac ako milión kusov.
Symfónia žalospevov plynie sprvu nečujne, pomaly sa pridávajú nové zvuky, z dávnych čias aj dneška. Nad všetkým znie zvon žalujúceho sopránu.
