Málokto spochybňuje tézu, že každý ďalší výstrelok Igora Matoviča posilňuje Roberta Fica. Ficovo meno visí nad každým konfliktom vo vláde ako osudový trest, ktorý nás neminie, ak toto ochotnícke združenie nedovládne.
Naposledy mal podobný status Vladimír Mečiar. Dokonca sme sa jeho návratu báli aj v čase, keď bolo evidentné, že žije z posledných omrviniek mýtu otca národa a stal sa karikatúrou niekdajšieho architekta čiernej diery Európy.
Ľudia si ako ochranu pred Mečiarom dokonca zvolili prezidenta, ktorý väčšinu času fungoval ako pridelenec Smeru do prezidentského paláca. Skrátka nás akosi sprevádza prekliatie menšieho zla, na ktoré neustále narážame.
No strach z Fica by nás nemal paralyzovať natoľko, aby sme nevnímali, ako Matovič nenávratne devastuje dôveru ľudí v inštitúcie.
