Biskup Haľko na Pohodu podľa mňa patrí
Raz ma poslali z RTVS na služobnú cestu do Vatikánu. Šéfredaktor ma tam posielal so slovami, aby som nerobila problémy. Vo Vatikáne sa totiž konalo niečo, čo sa volá Ad limina apostolorum. Koná sa to každých osem rokov a biskupi tam riešia, ako je na tom Slovensko v rôznych oblastiach. Prišla som do Vatikánu a zistila, že je trocha problém s komunikáciou. KBS dávala raz denne brífing médiám - okrem mňa tam bola televízia Markíza a rádio Lumen a televízia Lux.
Už z podstaty financovania (od KBS) posledných dvoch spomínaných sa kritické otázky veľmi nedali očakávať, ale nejako sme to predsa len zvládli. Na druhý deň ma na tom istom mieste čakal biskup Haľko a dosť nevyberaným spôsobom na mňa kričal. Asi desať minút sme sa hádali, bolo to nepríjemné a biskup Haľko nebol veľmi zvyknutý na dialóg. Celý tento úvod píšem preto, že nijakým spôsobom nepatrí biskup Haľko medzi mojich obľúbencov a predpokladám, že ani ja medzi jeho.
Priestor, kde sa stretávajú svety
Keď už máme tento úvod za sebou, prejdime k pointe. Už štvrtý deň mám pocit, že všetci príčetní ľudia sa zbláznili. Riešia chatku na Pohode, v ktorej Jozef Haľko spovedal na festivale veriacich. Bol tam už niekoľký raz, ja som ho dokonca na Pohode stretla a priznám sa, že ma to celkom potešilo.
Priestor, kde sa stretávajú rôzne svety, ma vždy teší. Na Pohode sú rôzni ľudia - aj starí, aj mladí, aj katolíci, aj hare krišna, štatisticky aj nejaký jehovista. Dokonca mi kamoši hovorili, že na debate o dezinformáciách sa postavila žena, ktorá si zobrala mikrofón a sympatizovala s Ruskom.
Že tu exploduje téma nejakej malej skupinky ľudí, ktorí vyvesia vlajku na spovednicu biskupa a bude žiť štyri dni, len ilustruje, akí sme rozdelení. Pritom máme viac spoločného ako rozdielneho. Mám aj takú zákernú podotázku - akú skupinu vlastne zastupuje Peter Weisenbacher so svojím Inštitútom ľudských práv, ktorý si túto tému zobral za svoju? Akú má táto organizácia relevanciu?
Haľkove vyjadrenia
Biskup Haľko iste v minulosti mal vyjadrenia o RTVS, kde dosť nepatrične komentoval scénu s dvoma queer ženami. Neskôr status dokonca aj zmazal. Z vlastného okolia viem, že mal aj niekoľko reakcií zo svojho blízkeho okolia, ktoré ho prinútili zamyslieť sa nad neznášanlivými slovami, ktoré napísal.
Biskupa Haľka však nedefinuje iba jeden jediný výrok. Každý vo svojom okolí má aj blízkych priateľov, ktorí majú na niektoré veci rozdielne názory. Rodičia, súrodenci, priatelia, kolegovia. Vo svojom okolí máte určite nejakú časť ľudí, ktorí dokonca s biskupom a jeho výrokmi súhlasili. Cestou je normálny dialóg, nie ziapanie, sprejovanie a demonštratívna vlajka. Cestou je nájsť spoločnú reč a nedefinovať ľudí len na základe jedného, možno podľa vás mylného názoru.
O to viac ma mrzí reakcia Michala Kaščáka, ktorý to zrejme po početných správach vyhajpovaných ľudí vyhodnotil tak, že mal zrejme prehodnotiť účasť biskupa na Pohode. Možno sa skôr hodilo nejaké zmierlivejšie stanovisko. Možno mohol povedať, že ho mrzí reakcia niektorých na festivale a že s biskupom a jeho názorom na queer ľudí festival síce nesúhlasí, ale nič nie je momentálne podstatnejšie ako spoločnosť spájať, a nie rozdeľovať.
Haľko na Pohodu patrí
Biskup Haľko podľa mňa na Pohodu patrí. Kontakt s ľuďmi mimo bublín je dôležitý a možno aj biskup Haľko mohol zažiť, že aj queer ľudia si zaslúžia jeho úctu a rešpekt. Rovnako aj pre liberálov je dôležité konfrontovať si názory s iným pohľadom. Opäť - s úctou a rešpektom. Lebo verte mi, nič nie je nudnejšie ako diskusia s niekým, kto má rovnaký názor ako vy. A najzaujímavejšie momenty aj v mojom živote nastali pri diskusiách s niekým, s kým hlboko nesúhlasím.
Asi najlepší komentár som k tejto téme čítala od šéfredaktora Postoja Martina Hanusa. S väčšinou sa dá súhlasiť a vedela by som sa pod ten text v podstate aj podpísať. Predsa len však musím rozporovať Martinov záver. Vo svojom komentári píše:
"Aj 33 rokov po Novembri som presvedčený, že Slovensko sa mení k lepšiemu, keď konzervatívci aj liberáli – a platí to obzvlášť teraz počas Putinovej vojny – spoja sily, lebo inak krajinu spotvoruje celkom iný politický kmeň. Ale treba zobrať na vedomie, že každým rokom bude táto snaha kvôli hlučným radikálom čoraz ťažšou výzvou."
Martin naznačuje, že je to snaha liberálnych radikálov. Akosi zabúda na svoj vlastný podiel na polarizácii spoločnosti. K rozdeľovaniu ľudí na liberálov, feministky, ochrancov džender ideológie. A v neposlednom rade k nekritickému obdivu Viktora Orbána, ktorý v priamom prenose demontuje demokraciu u susedov, ale zhodou okolností sa denníku Postoj hodí do konzervatívneho videnia sveta.
Aj na tejto téme Pohody sa priživujú už niekoľko dní. To naozaj nemáme väčšie problémy? Alebo Postoj tak trocha tuší, že na spájaní ešte kliky nikto nezískal, a tak si ide na rovnakej vlne, akú kritizuje?
Liberálne šikanovanie? Je to nepoctivá argumentácia
Ešte pred pár rokmi sme s Martinom sedeli spolu na večeri, kam ma evidentne pozvali náhodou. Europoslankyňa Záborská robila stretnutie s konzervatívnymi novinármi a omylom pozvali aj mňa. Zrejme počuli, že som chodila k saleziánom, a nejako neprišla informácia, že už to nie je aktuálne.
Aj s Martinom, aj s inými kolegami sme tam mali celkom podnetnú debatu o rôznych konzervatívno-liberálnych témach a pre mňa to bolo zaujímavé podujatie. Som si takmer istá, že dnes by ma na takéto stretnutie nepozval už nikto - ani omylom, ani naschvál.
Tvrdiť, že je tu akési liberálne šikanovanie, ktoré bráni slobodu, je nepoctivá argumentácia. Obe strany si navzájom nemajú čo vyčítať - aj konzervatívci sa chytia na každú pseudoudičku kultúrno-etických tém a hádžu po sebe facebookové granáty niekoľko dní. Ja sama som bola niekoľkokrát terčom takýchto čudných výkrikov aj z redakcie Postoja.
Rozdeľuje aj Postoj, ktorý teraz kričí
Martinovi Hanusovi treba pripomenúť, že konzervativizmus na Slovensku sa aj vďaka jeho médiu zúžil iba na nepodstatné témy, ktoré neposunú túto krajinu k lepšiemu. Stratili sa debaty o ekonomike, podnikateľoch, rodinách či matkách samoživiteľkách. O školstve a rozpočte - prosto o podstatných témach.
Nevedieme poctivé pravicovo-ľavicové, liberálno-konzervatívne debaty o riešeniach pre štát. Dokonca ani pri akože prorodinnom balíčku sme nedokázali vidieť, že mnohým deťom nedomyslený a nedopracovaný zákon uškodí a nepomôže. To všetko pre falošnú dilemu: Kto nie je za, je proti rodinám. Zato sa tu každých pár mesiacov cyklíme v nedôstojných parlamentných debatách o interrupciách.
Sama sa učím počúvať aj ľudí, ktorí majú pre mňa niekedy bláznivé názory. Astrológia, afirmácie, horoskopy či pozitívne myslenie, veštenia, kamene a kryštály - keď to počujem, stavajú sa mi chlpy na rukách. A predsa mám viacerých blízkych ľudí, ktorých musím rešpektovať aj s takouto ich súčasťou. Pre istú časť konzervatívcov sú bláznivé názory práve tie liberálne. Pre liberálov vice versa.
Mám mnohých priateľov konzervatívcov, v niektorých témach sa absolútne rozchádzame - a predsa máme krásne priateľstvá a hlboké rozhovory. A mám aj niekoľko liberálnych kamarátov, ktorí sú extrémni a v niektorých témach sa jednoducho nezhodneme. Takýto svet je krásny a pestrý. A takýto svet by sme si mali želať pre nás všetkých. Biskup Haľko na Pohodu podľa mňa patrí. Patrí tam aj dúhová vlajka. A dokonca môžu spolu koexistovať vedľa seba. S úctou a rešpektom.
P. S.: A keďže svet je pestrý a redakcia denníka SME tiež, ak si chcete prečítať opačný názor, napísala ho moja skvelá kolegyňa Soňa Jánošová. Tá si, naopak, myslí, že Pohoda chybu neurobila. Jej komentár k tejto téme nájdete tu.
Podcast týždňa: Tolerancia
Práve k tejto téme sa myslím hodí podcast, ktorý rozšíri obzory tolerancie. Dvaja ľudia, ktorí vyrastali v konzervatívnom Texase, hovoria o láske, detstve, úcte a rešpekte.
ALOK sa označuje za umelca, performera, aktivistu. Označuje sa za gender non-comforming a veľa hovorí o queer ľuďoch, ale najmä o milosrdenstve a súcite. Doslova hovorí, že práve tento prístup zachraňuje život.
Podcast s ALOK-om je úctivé, pekné a hlboké rozprávanie, ktoré sa do týchto čias hodí čoraz viac a viac. Odporučila ho tento týždeň Valentína Rosputinská, ktorú nájdete na instagrame ako Citronovydrops. Valentína dáva veľa pekných a zaujímavých tipov, stojí to určite za follow.
Kauza bozkávania dvoch mužov
Už keď sme v tejto téme, za posledný týždeň ma vyrušila ešte jedna vec. Dvaja českí umelci Jordan Haj a producent NobodyListen natočili pre Esquire krátke video, kde sa spolu bozkávajú. Bolo to zaujímavé, umelecké a prekvapivo sexy. Mal to byť remake slávnej scény z filmu Drive.
Keď som to videla, prekvapilo ma, ako ma to vlastne zaujalo. U nás žijeme v krajine, kde sa dvaja muži nechytia ani za ruku. Toto sú dvaja heterosexuáli, ktorí sa bozkávali. Z môjho pohľadu normalizovali niečo, čo by už v roku 2022 mohlo byť normálne.
O dva dni neskôr som čítala, že video stiahli. NobodyListen sa dokonca za video ospravedlnil. Dosť v šoku som zistila, že ich kritizovali niektorí ľudia za to, že nie sú queer, ale tvária sa ako queer a že vo videu boli nejaké komerčné hashtagy.
Queerbaiting mal byť smrteľný hriech, ktorého sa obaja dopustili. Rozumiem, že mnohí ľudia sú nahnevaní. Aj že niektorí vnímajú, že inak ako extrémom spoločnosťou nepohnú. V záplave emócií však troška ľuďom uniká pointa - najväčším problémom nie sú dvaja bozkávajúci sa muži pre remake populárnej scény. Najväčší problém je nenávisť a aktuálne nebezpečie, ktoré mnohým queer ľuďom reálne hrozí na ulici.
Aj na Slovensku mnohí gejovia hovoria, že pravidelne na strednej škole dostávali nakladačku. O šikanovaní za to, že je gej, otvorene hovorí aj Fero Joke a mnohí ďalší. Už som to hovorila na začiatku - ak sa nesústredíme na podstatu, skončíme zacyklení v nepodstatných zástupných vojnách.
Čo v tejto krajine funguje?
Tento týždeň ma zaskočil v rozhovore otázkou prednosta pôrodnice na Antolskej Miroslav Borovský. V rámci nášho rozhovoru o pôrodniciach sa ma na záver spýtal, čo v tejto krajine naozaj funguje. Priznám sa, že doteraz hľadám odpoveď.
Miroslav Borovský otvorene hovoril o medzerách, ktoré majú naše pôrodnice. A otvorene odpovedal aj na otázku, prečo sme nič v pôrodníctve nezlepšili za posledné roky a politikom je to jedno. Tento týždeň preto práve rozhovor s Miroslavom Borovským je aj v newsletteri.
Hudobná bodka
Tohtotýždňová hudobná bodka prišla rovno z katedrály v Manchestri od Matta Corbyho. Miracle Love vám pohladí dušu a prostredie katedrály vás aspoň mentálne schladí. Fascinujú ma speváci, ktorí vyzerajú, že si odskočili na pauzu a len tak mimochodom podajú takmer dokonalý výkon.
Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste dvanáste vydanie môjho newslettera ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete šíriť aj medzi ďalšími ľuďmi.
