Na prvý pohľad by malo byť v koaličnej kauze všetko jasné. SaS trvá na odchode ministra financií, čo predseda vlády kategoricky odmieta, a to by v normálnom svete nemohlo znamenať nič iné ako odchod SaS. To nie je výčitka nikomu, také veci sa stávajú a obe strany majú legitímne právo držať sa svojej pozície.
Premiérska strana k tomu otvorene obviňuje SaS, že sa z nízkych pohnútok zúčastňuje na koordinovanom sprisahaní proti vláde s cieľom nastoliť diktát terajšej opozície. Ako a prečo chcú vôbec vládnuť s takými ľuďmi?

Niekto útlocitnejší by dokonca povedal, že je takpovediac prejavom slušnosti formálne to rozpustiť čo najskôr. Keď totiž premiér a predseda SaS vyčkávajú na zmenu názoru druhej strany, fakticky tým hovoria, že ich partner je hochštapler, ktorý v mimoriadne dôležitej veci tára do vetra.
Na obnovenie koalície je teda potrebný aspoň jeden bezcharakterný aktér, pre ktorého sú najvážnejšie slová vzduch. Našťastie o jednom vieme.