Autorka je novinárka
Kostarika leží v Strednej Amerike, na Slovensku je známa aj ako Švajčiarsko Latinskej Ameriky. Je pomerne bohatá a neutrálna, s dobrou infraštruktúrou, vysokými horami a zachovaným a veľmi rozmanitým prírodným bohatstvom. Ako si neskôr ukážeme, jej pozícia v regióne je skutočne špecifická.
Krajina leží medzi dvoma oceánmi, na západe ju obmývajú vlny Tichého oceána, zatiaľ čo na východe je to karibské pobrežie Atlantiku. Podľa slov autorky, novinárky a mediálnej výskumníčky z Kostariky Michele Ferrisovej-Doblesovej, sa u nich traduje, že práve keď španielski dobyvatelia vyliezli na niektorú z tamojších trojtisícoviek, zistili, že „objavili“ Ameriku.
Kostarika ako výnimka z pravidla
Kostarika sa od začiatku ruskej invázie postavila na stranu Ukrajiny a dodnes jej opakovane vyjadruje podporu. V rámci regiónu to vôbec nie je pravidlom.
Viaceré iné štáty Latinskej Ameriky síce agresiu pri hlasovaní v OSN odsúdili, ale inak sa proti Rusku aktívne nestavajú. A napríklad susedná Nikaragua stojí otvorene za Ruskom, v júni dokonca povolila príchod ruských vojakov na svoje územie.
Kostarická vláda ešte v marci 2022 vydala oficiálne komuniké, že „každá vojna je ranou humanite“ a Kostarika „z pozície krajiny s historickou a morálnou legitimitou tej, ktorá sa vzdala zbraní, volá po okamžitom zastavení útokov na Ukrajine“.
Kostarika je malá krajina v Strednej Amerike, rozlohou aj počtom obyvateľov sa veľmi podobá Slovensku. Jej podstatnou charakteristikou je, že od roku 1948 nemá armádu. To nás v rámci medzinárodnej komunity postavilo do pozície krajiny - pacifistu.
To, že nemáme armádu, má obrovský podiel na našom postoji k vojne ako takej, keď vychádzame zo základnej premisy, že nezhody sa vždy dajú riešiť aj nevojnovou cestou. Ruská invázia na Ukrajine v tom nie je výnimkou, naša krajina preto dala jasne najavo, že je proti vojne, ktorú Rusko vedie.
Po rusky hovoriaci hekeri
Negatívne vnímanie Ruska v Kostarike neskôr podčiarkli aj hekerské útoky po rusky hovoriacej skupiny Conti. Prvý útok prišiel v apríli, neskôr sa útoky opakovali.
V apríli sa hekeri nabúrali priamo do štátneho digitálneho systému a požadovali desiatky miliónov dolárov v kryptomenách za to, že nezverejnia citlivé a dôležité informácie. Pri ďalšom útoku v júni zas musela vláda dočasne odstaviť prístup k mnohým zdravotníckym službám a napríklad učitelia sa nemohli včas dostať k výplatám.
