Ján Mazúr je riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy
Matúš Lupták je hlavný ekonóm mesta
Ako viacerí upozorňovali, spôsob, akým sa tzv. protiinflačná pomoc prijala v skrátenom konaní, odporuje princípom právneho štátu a znemožňuje dostatočné posúdenie vplyvov novej legislatívy a spoločenskú diskusiu o jej merite a predvedení. Nemala by sa realizovať v schválenej podobe, primárne z dôvodov dosahu na samosprávu a chýbajúcu verejnú diskusiu.
Keby sme si na posúdenie a diskusiu dopriali priestor, bolo by možné zladiť nespochybniteľnú potrebu pomôcť občanom v časoch rastúcich životných nákladov s dlhodobo neriešenými problémami verejnej správy. Protiinflačná pomoc obyvateľom sa totiž do veľkej miery dá realizovať aj zo zvýšenej efektivity v samosprávach.
Financovanie samospráv nezodpovedá ich úlohám a zodpovednosti
Samosprávy sú dnes zodpovedné za služby, ktoré majú zásadný vplyv na kvalitu života obyvateľstva. Zabezpečujú väčšinu fyzickej infraštruktúry v obciach a mestách, dopravu v nich a medzi nimi, kultúrne či sociálne služby.
Sú bližšie k obyvateľstvu, čo im umožňuje lepšie poznať jeho potreby a efektívne adresovať poskytované služby. Aj vďaka tomu patria samosprávy k dôveryhodnejšej zložke verejnej správy (Ako sa máte, Slovensko?, prieskum, 2022). Tým celkovo pomáhajú zvyšovať dôveryhodnosť verejného sektora, ktorá je na Slovensku v európskom meradle výrazne podpriemerná.
Samosprávy sú schopné pružne reagovať v krízových situáciách, ako bolo vidno pri organizácii testovania počas pandémie či pri riešení pomoci ukrajinským utečenkám a utečencom.
Samosprávy pritom disponujú len úzkym profilom vlastných zdrojov a obmedzenými možnosťami zvyšovať svoje zdroje. Podielové dane zo štátom vyberanej dane z príjmu tvoria viac ako 50 percent príjmov miest a obcí, samosprávne kraje sú takmer na sto percent závislé od podielových daní a grantov zo štátneho rozpočtu. Nízka úroveň fiškálnej decentralizácie pritom predstavuje problém z hľadiska výkonu práva na samosprávu.
