Autor pôsobí v Ústave orientalistiky SAV, robí aj popularizačný kanál Afrika so Silvestrom
Slovo imperializmus sa už dávno neobjavovalo v médiách či diskusiách tak často ako práve v posledných mesiacoch v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu.
Ruskí predstavitelia sa podobným označeniam bránia a trvajú na tom, že ide o „špeciálnu operáciu“. Nejde pritom o žiadnu novinku. Už pred šesťdesiatimi rokmi hovorili Francúzi v OSN o „špeciálnej vojenskej operácii“ počas vojny v Alžírsku.
Do istej miery je to pochopiteľné. Hoci ešte v prvej polovici 20. storočia bola imperiálna politika bežnou súčasťou medzinárodných vzťahov či dokonca symbolom prestíže, dnes už žiadny štát sveta nechce, aby sa jeho zahraničná politika označovala ako imperialistická.
Po porážke nacistickej tretej ríše a Japonského cisárstva v roku 1945 bol imperializmus či kolonializmus natoľko zdiskreditovaný, že ich nové medzinárodné spoločenstvo rodiace sa v OSN definitívne odsúdilo.
Namieste je teda otázka, ako je možné, že imperializmus, hoci v rôznych nových podobách, je stále v globálnom dianí či verejnej diskusii?
Historičky a historici, ktorí sa venujú týmto otázkam, upozorňujú, že svet, v ktorom žijeme, je práve výsledkom vytvárania, súperenia či následného rozpadu rôznych veľkých impérií.
Frederick Cooper, jeden z najcitovanejších historikov súčasnosti, dokonca argumentuje, že ľudstvo vytvorilo taký systém medzinárodných vzťahov, v ktorom sa každý seriózny uchádzač o geopolitický vplyv musí správať ako impérium.
Dlhá história impérií
Ak sa pozrieme len na Európu v roku 1900, bola to Európa impérií a koloniálnych ríš. Britská ríša, Osmanská ríša, Rakúsko-Uhorská ríša, Nemecká ríša, Ruská ríša. Aj krajiny ako Španielsko, Portugalsko, Holandsko či Belgicko mali svoje ríše. Dokonca aj Francúzska republika mala svoju koloniálnu ríšu, a to hneď druhú najväčšiu na svete.
Mnohí európski panovníci sa vtedy hrdili titulom imperátor, respektíve cisár. Britská kráľovná bola okrem iného aj imperátorkou, teda cisárovnou Indie. V Ruskej ríši vládol cár, v Nemecku cisár a aj panovníci Rakúsko-Uhorska vo Viedni sa hrdili cisárskym titulom.
Po celé tisícročia štáty alebo ich vládcovia v rôznych regiónoch sveta podliehali pokušeniu budovať ríše, pokiaľ to umožňoval ich vojenský, ekonomický alebo ľudský potenciál.
