Autor je právnik
Súčasné Rusko je vo veľkej miere dedičstvom cárskeho imperializmu. Je pomerne prekvapivé, ako málo pozornosti sa venuje ruskej koloniálnej politike. Kým západoeurópske krajiny boli od svojich kolónií oddelené morom, Rusko s nimi bolo spojené pevninou a začleňovalo ich priamo do svojej ríše. Kolónie tak ako keby neexistovali – celá ríša bola Ruskom.
Pokračovanie ruského imperializmu pod iným menom
Dvadsiate storočie bolo aj storočím rozpadu koloniálnych ríš. Proces dekolonizácie bol bolestivý, často spojený s násilím. Rusko však zostávalo mimo tohto diania – po prvej svetovej vojne sa transformovalo na Zväz sovietskych socialistických republík, v ktorom mali mať jednotlivé národy zaručené svoje práva. V skutočnosti šlo o pokračovanie ruského imperializmu pod iným menom.
Iróniou dejín zostáva, že to bol práve Sovietsky zväz, ktorý najväčšmi kritizoval koloniálnu politiku a odsudzoval imperializmus západoeurópskych krajín. Týmto spôsobom sa stalo, že na začiatku 90. rokov zostávali pozostatky európskeho imperializmu inštitucionalizované v poslednej krajine – socialistickom ZSSR. Jeho zánik nebol len krachom socialistického zriadenia, ale zároveň aj rozpadom najväčšej suchozemskej koloniálnej ríše.
