Predseda vlády s ministrom čohokoľvek si zatiaľ môžu gratulovať, ako pekne im ide vyjednávanie so štátnymi zamestnancami. Hocikto sa môže oprávnene sťažovať, ako odporne obchádzajú rezortných ministrov a po mesiacoch rozhadzovania rukami vyťahujú miliardy, ale výsledky sú.

Ibaže to, čo sa im podarilo s učiteľmi, pôjde v prípade zdravotníctva oveľa náročnejšie. Učiteľský stav má totiž tú smolu, že je oveľa rozptýlenejší a nemôže sa tak efektívne vyhrážať, že pôjde do cudziny učiť štúrovskú literatúru, dejepis a geografiu.
Podľa toho aj dopadli. Premiér s ministrom financií sa síce vystatujú „rekordným zvýšením platov“, pri súčasnej inflácii sa však v zásade rozprávame o zachovaní reálnych miezd na predinflačnej úrovni. To nie je výčitka, istá fiškálna zdržanlivosť je pri tejto vláde azda aj osviežením.
Lekári však majú celkom inú vyjednávaciu pozíciu.