Autor je bývalý poslanec NR SR, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Básnik John Keats si dal na hrob napísať: Tu leží ten, koho meno vytesali do vody. Súčasná vláda napriek letnej koaličnej kríze stále žije, ale nech to s ňou dopadne akokoľvek, nič svetoborné už asi nespraví. Skúsme sa však na chvíľu zamyslieť, čo dobré ju prežije.
Nejde ani tak o to, čo dobré vláda spravila. Podstatné je, kde zanechá hlbokú a trvalú brázdu namiesto chvíľkovej čiary v piesku.
Ak chceme pochopiť rozdiel, stačí sa pozrieť na vlnu zvýšenej policajnej aktivity, ktorá sa síce začala za Pellegriniho, ale naplno sa rozbehla za Matoviča a Hegera.
Súdnictvo bez systémových zmien, polícia po starom
Kto však pozorne sledoval najnovšie voľby do Súdnej rady, vie, že medzi sudcami ako komunitou sa zmenilo málo. Kolíkovej reformy sú tiež najmä organizačné – nejde o premyslené hĺbkové zmeny zásadne ovplyvňujúce personálnu alebo mocenskú rovnováhu v justícii na desaťročia dopredu.
V polícii sa toho udialo ešte menej, okrem výmeny policajného prezidenta v podstate nič. A tak bude stačiť opäť ho nahradiť niekým novým a kolotoč sa začne točiť úplne inak.
S jednou výnimkou.
