Na tomto mieste sme si nie raz povzdychli, že každý by chcel, aby sa naňho kolegyňa Fortúna dívala s toľkou náklonnosťou, akú prejavuje Petrovi Pellegrinimu.
Azda nie je trúfalé konštatovať, že naša kamenistá slovenská hruda ešte nenosila nikoho, kto by sa tak ľahko dopracoval k premiérskej funkcii a preferenčnému líderstvu.
Ibaže v posledných mesiacoch sa jeho politický vehikel akosi zasekol. Všelikto vraví, že ešte môže byť rád, keďže nič nerobí. S tou prvou časťou sa aj dá súhlasiť, ale pri tej druhej by sme mohli siahnuť aj po slove „nepravda“.
Nezamieňajme si totiž nevyhranenosť či zbabelý alibizmus s nečinnosťou.
Nie je na škodu smiať sa z Pellegriniho fotografií zo série „ja, dopravné prostriedky a poľnohospodárske stroje“, ale vyvíja aj naozajstnú a usilovnú politickú činnosť. Akurát to nikoho nezaujíma.
