Autorka je lekárka a spisovateľka, žije v Michalovciach
Keď vchádzam do Kulturparku, nevidím žiadne novinárske štáby ani ochranku. Na voľnej ploche ako vždy mládež na skejtbordoch, na pódiu sa už pomaly chystá koncert miestnej dievčenskej kapely.
Len dnu je ľudí o poznanie viac ako zvyčajne na týchto večeroch. Jedným z hostí je totiž kanadsko-islandská spisovateľka Eliza Reidová, prvá dáma Islandu.
Atmosféra je uvoľnená, lebo taká je aj Eliza (ľudia na Islande sa oslovujú krstnými menami, len nobelistu Halldóra Laxnessa vraj volali domáci s nádychom irónie Laxness).
Island je podľa svetového rebríčka rodovej rovnosti najlepšou krajinou pre život žien.
Eliza hovorí, že aj keď je pre ňu česť byť prvou dámou, má naďalej svoju prácu spisovateľky – nie je predsa manželova kabelka, ktorú schytí, keď vybehne z domu na verejnosť. (Tak to napísala kedysi aj do New York Times.)
Svoju prvotinu venovala sprakkar – neobyčajným ženám z Islandu.
