Autor je šéfredaktor Českého rozhlasu Plus
Až brutálny vpád putinovského Ruska na Ukrajinu prinútil Európu začať sa správať tak, ako žiadal Václav Havel v prejave Európa ako úloha – tento názov si vzalo terajšie české predsedníctvo v Rade EÚ ako motto.
Pritom príležitosť mala už v čase, keď Rade EÚ predsedalo Slovensko – v druhej polovici roku 2016, teda po britskom referende o odchode z Únie a po utečeneckej vlne súvisiacej s občianskou vojnou v Sýrii. Obe udalosti Európou otriasli, ale neprinútili ju zmeniť sa spôsobom zodpovedajúcim dobe.
„Domnievam sa, že nikdy vo svojej novodobej histórii nemala Európa lepšiu príležitosť k takému činu a že by bolo trestuhodnou chybou, keby ju nevyužila,“ nabádal pritom Európanov už v máji 1996 Havel v spomínanom prejave pri preberaní Ceny Karola Veľkého v Aachene.
O tom čine bude ešte reč – vtedy pred viac ako štvrťstoročím český prezident usudzoval, že čas činov má Európa vo chvíli, keď je vo výbornej kondícii – demokratická, bohatá a ničím a nikým neohrozovaná. V tom sa mýlil.
Dve Európy vedľa seba
„Od pádu železnej opony uplynulo dlhých šesť rokov,“ vyčítal Havel vtedy „starým členom“ Európskej únie síce slušne, ale zjavne kriticky, že neponúkajú dosť jasný plán rozširovania. Pritom mali po vojne veľkú výhodu, pretože „neprešli komunizmom a mali možnosť po desaťročia pestovať demokratický politický systém a občiansku spoločnosť, ktorá hospodársky prosperuje.“
Fakt je, že Slovensko, Česko (a tiež Poľsko, Maďarsko, pobaltské krajiny, Cyprus, Malta a Slovinsko) sa stali členmi EÚ za ďalších dlhých osem rokov – v máji 2004.
Od Havlovho prejavu sa v EÚ mnohokrát ukázalo, že toto spoločenstvo sa mení krízami, v pokojných časoch je dosť zahľadené do seba, košeľa okamžitých hospodárskych záujmov je predsa len bližšia ako kabát akéhosi globálneho filozofovania, povedané s Havlom. Globálnym filozofovaním pritom myslel rozpravu o Európe ako hodnotovom svete, o európskej duchovnej identite a tiež o výhodnosti spájania dvoch častí Európy, ktoré boli oddelené železnou oponou.
„Nemôžu vedľa seba natrvalo existovať dve rôzne Európy bez toho, aby na to doplatili obe, a to dokonca viac tá stabilnejšia a lepšie prosperujúca. Nie je to teda tak, že zjednocujúca sa časť Európy utrpí svojím rozšírením, ale práve naopak: dlhodobo utrpí jedine svojím nerozšírením,“ uvažoval Havel a história mu dala za pravdu.
Európa za súmraku
České predsedníctvo má havlovské motto, nová vláda sa vo svojom programe prihlásila k „havlovskej zahraničnej politike“, teda rešpektu k ľudským právam. Ale pôvodné predstavy a zámery úplne rozmetala vojna na Ukrajine.
