Mimoriadne časy si žiadajú mimoriadnu odvahu – napríklad akú ukázala Ursula von der Leyenová. Keď sa totiž vybrala do Azerbajdžanu, aby pózovala v spoločnosti Ilhama Alijeva a označovala ho za „dôveryhodného“ dodávateľa plynu, musela vedieť, že jej to budú vyhadzovať na oči ako prejav ťažko prijateľného pokrytectva.
Chápete, v Európe školí Poľsko a Maďarsko z demokracie, prekážajú jej akési nuansy v oblasti právneho štátu, a potom sa fotí so zakaukazským diktátorom! Prípadne sa opäť dočkáme „argumentácie“, že keď môžeme kupovať plyn a ropu od Alijeva, severoafrických a arabských režimov, tak je smiešne odmietať ruské suroviny.
No. Uletené porovnávanie Azerbajdžanu s nárokmi na Poľsko či na Maďarsko vybavíme ľahko raz-dva, keďže Únia je politicko-hospodársky zväzok, v ktorom sa členské krajiny zaväzujú dodržiavať isté štandardy – okrem iného aj ľudskoprávne a demokratické. Takže je aj normálne ich vymáhať.
Ale obchod s energosurovinami je, no, obchod.
