Okrem toho, že je Slovensko krajinou voľnočasových epidemiológov, futbalových trénerov a vojenských stratégov, nachádzame tu aj silnú základňu voľnočasových odborníkov na teóriu volebných systémov. Nikoho preto iste neprekvapí, že voľby do obecných a krajských zastupiteľstiev nie sú spravodlivé.
Vyplýva to zo samotnej podstaty volebných obvodov, keď sa z praktických dôvodov nedá dosiahnuť rovnosť hlasov. To neznamená, že obvody nesmú existovať, v komunále je ich existencia znesiteľnejšia ako na celoštátnej úrovni, ale miera tejto nespravodlivosti je zarážajúca. Rozdiely v rádoch takpovediac vyrážajú poistky.
K tomu treba prirátať aj nespravodlivosť v podobe väčšinovej voľby. V samosprávach nekandidujú strany, ale jednotlivci, takže sa hlasy nemajú kam "rozliať" a výsledok je až komický: v bratislavskom parlamente sedia dvaja poslanci, ktorí dostali viac ako desaťtisíc hlasov, a na opačnom póle je ich kolegyňa, ktorá ich nedostala ani štyristo – ibaže hlas majú rovnaký.
To už sa fraška mení na tragédiu.
