Rúti sa katastrofa a vláda si to zatiaľ nevšimla
Národná banka Slovenska nakreslila realitu našej krajiny čierno a celkom presne. Svoju prognózu nazvali pekne a odborne - Štrukturálne výzvy 2022. V skutočnosti by sme to mohli nazvať: Slovensko speje do hlbokej krízy edícia 2022.
Od verejných financií, ekonomiky, až po zdravie - rútime sa do vážnych problémov a tak skoro sa z nich nedokážeme spamätať. Tak napríklad v zdravotníctve - počas pandémie klesla dĺžka života Slovákov v priemere o tri roky. Horšie na tom bolo už len Bulharsko.
Ako povedal ekonóm NBS Michal Horvát, tento graf ich šokoval. Ukazuje totiž, že v nadmernej miere zomierali aj mladší ľudia, a nie nutne len na covid. "Toto zlyhanie nemožno pripísať iba zdravotníctvu, ale zlyhala spoločnosť ako celok. Stačí si spomenúť, ako sme na tom boli s dodržiavaním pravidiel alebo s očkovaním," dodal Horvát. Zbytočne zomrelo podľa odhadov asi 30-tisíc ľudí.
A to sme sa ešte nedostali k tomu, že u nás ľudia v osadách zomierajú o 10 (!) rokov skôr ako zvyšok populácie. Stretnúť v rómskych osadách kohokoľvek nad 65 rokov je skôr zázrak.
NBS dodala aj to, čo tu vlastne všetci vieme, len politici stále hovoria, že také zlé to nebude. "Pandémia podčiarkla problémy slovenského zdravotného systému. Slovenské nemocnice majú oproti priemeru krajín EÚ viac lôžkových kapacít, ale všeobecný nedostatok zdravotného personálu limitoval možnosti ich využitia. Slovenské nemocnice navyše trpia vysokým investičným dlhom," píše sa v správe. Inými slovami - máme nemocnice v dosť hroznom stave, a ešte aj bez personálu.
Odpočet NBS pokračuje viacerými ďalšími hroznými výpočtami - od úrovne školstva, verejných financií, až po vec, ktorá je podľa mňa dôvodom dezilúzie v tejto krajine. Z dát vyplýva, že kvalita inštitúcií na Slovensku sa rapídne zhoršuje.
Ak sa pozriete na kvalitu verejných služieb, tá sa od roku 2010 znížila zásadným spôsobom. Skóre je od mínus 2,5 do plus 2,5. A kým my sme na 0,54, priemer v EÚ je asi dvojnásobok.
Nevyzerá to dobre v žiadnej oblasti
Dobrá správa je, že sú skupiny obyvateľov, ktorí si polepšili a vzdialili sa chudobe. Máme tu ale aj skupiny, ktoré naopak za posledné dva roky prepadli. "Riziko chudoby v prípade osamelých dôchodcov a veľkých rodín sa zvýšilo, keď finančná podpora štátu v čase pandémie smerovala inde a pre tieto skupiny aj slabla," hovorí NBS v správe.
Už som to spomínala aj v jednom z prvých newsletterov - dva roky, čo štát masívne pomáhal, zabudol na najchudobnejších s argumentom, že majú dávku v hmotnej núdzi. Dávku z ktorej sa nedá vyžiť, a ktorú si mnohí dopĺňajú fuškami a bočnými zárobkami, aby vôbec prežili. A keďže počas pandémie si neprivyrobili nič, prepadli sa mnohí ešte do hlbšej chudoby.
Do tohto všetkého by sme ešte mohli doplniť, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde sú pracovné miesta najviac ohrozené automatizáciou, že máme druhú najhoršiu udržateľnosť financií v celej EÚ, zaostávame vo vzdelávaní, inováciách, a mohli by sme ešte pokračovať. Obraz, ktorý nakreslila NBS, a ktorý kreslia odborníci už dávno, začíname cítiť v reálnych životoch a bude to ešte horšie.
V predvečer rútiacej sa katastrofy sa rozpadá vláda a rozpadať sa zrejme bude ešte celý august. Ak do toho pridáme vojnu na Ukrajine, klimatickú zmenu a 40 stupňov Celzia za oknom, vyhliadka to dobrá nie je. Mrzí ma, že nemám pre vás dobré správy, ale ja mám zo smerovania tejto krajiny občas aj úzkosti. Je dobré vedieť na čom sme, a odraziť sa od dna. V opačnom prípade to trpko oľutujeme, a doplatia na to najmä tí najzraniteľnejší. Milionári vo vláde to až tak nezaregistrujú, vy zrejme áno.
Podcast týždňa: Ľudovít Ódor
Už v decembri 2021 som sa presne na túto tému rozprávala s viceguvernérom NBS Ľudovítom Ódorom. On o tom nevie, ale patrí do mojej top 5 najobľúbenejších respondentov - je totiž pokojný, vždy vecný, a zo všetkého čo hovorí je cítiť, že mu na Slovensku a jeho osude naozaj záleží. Dlhodobo upozorňuje na tak komplikované a nudné témy ako je dôchodkový systém, a má vzácnu vlastnosť vysvetľovať aj komplikované veci športovými analógiami tak, aby to pochopil aj človek bez ekonomického vzdelania.
Nie je katastrofický anjel apokalypsy, ale trpezlivo a pokojne vysvetľuje, že smer, ktorým ideme, nie je dobrý a bude bolieť. Presne tak o všetkom rozprával aj v tomto rozhovore, ktorý jasne pomenováva naše slabiny, a naše problémy. A v ktorom už jasne cítiť frustráciu inak stoického a flegmatického ekonóma.
Kríza aj v bývaní
Viem, že to bude ďalšia krízová téma v dnešnom newsletteri, ale mám týždeň pred dovolenkou a oddych potrebujem ako soľ. Tento týždeň ma veľmi zaujal aj iný podcast - od britského Guardianu Today in Focus o dostupnosti bývania.
Podcast rozoberá, že dnešnú krízu s nehnuteľnosťami, keď je bývanie nedostupné pre mladých ľudí, zapríčinila svojou reformou ešte Margaret Thatcherová. Zákon, ktorý presadila, umožnil miliónom ľudí odkúpiť si domy za zlomok ceny (podobne ako po revolúcii v 1989 na Slovensku). Výsledok je, že Británia nemá sociálne bývanie, a tým pádom sa prehlbuje ďalej a ďalej kríza s nehnuteľnosťami. Byty a domy si vtedy odkúpili aj ľudia, ktorí to nepotrebovali, a vedeli by si dovoliť kúpiť nehnuteľnosť aj bez tohto zákona.
Z podcastu sa dá zobrať mnoho lekcií aj pre Slovensko, kde máme tiež hlboký problém s bývaním. Obzvlášť v časoch, keď aj dobre zarábajúci mladý človek nedosiahne na hypotéku. Stopercentné hypotéky sú minulosťou, a každý normálny človek tak potrebuje 20 percent úspor. Pri cenách bytov v Bratislave by ste museli mať v 30-tke ušetrených 40-tisíc eur, čo je často absolútne nedosiahnuteľný cieľ bez pomoci bohatých rodičov.
Často počúvam ponosy od 50-nikov, ktorí frflú, že dnešná generácia mladých je rozmaznaná. Hovoria to podľa mňa z pozície, kedy si nevedia predstaviť, čo dnes vlastne mladý človek rieši. Nestabilitu, klimatické zmeny, zmeny na trhu práce, a áno, aj bývanie - to je napríklad otázka, ktorú dnešní 50-nici riešiť nemuseli.
Čo v tejto krajine funguje?
Minister Ján Budaj hovoril ešte v októbri 2021 o tom, že výrobca hliníka Slovalco Slovensku chýbať nebude. Dokonca povedal, že ide o pár sto miest (v 17-tisícovom meste). Miest je konkrétne 400 priamo vo fabrike, a ďalších 2 500 naviazaných na hlinikáreň. Aj keby to bolo pár sto ľudí, je to samozrejme v skutočnosti pár sto celých rodín v regióne a od ministra je to pomerne necitlivý výrok.
Spor je ale zložitejší - Slovalco je hlinikáreň so špičkovou nórskou technológiou, a prepúšťať nemusela, ak by vláda prijala zákon, ktorý už dva roky sľubovala a stojí na rozhodnutí Igora Matoviča.
Viac o tom hovorí v tohtotýždňovom Rozhovore ZKH riaditeľ Slovalca Milan Veselý, ktorý dopodrobna vysvetľuje pomerne zložitú problematiku emisných povoleniek, aj environmentálneho fondu. Mrzí ma, že pre vás nemám lepšie správy, aj ostatné Rozhovory ZKH boli tento týždeň pomerne depresívne.
Hudobná bodka
Skúsim teda príjemne a pozitívne aspoň hudobnú bodku na záver. John Splithoff sa narodil v Chicagu, ale žije v New Yorku. Je to multiinštrumentalista, pesničkár a spevák. Tento akustický set dvoch piesní vám vylepší depku, ktorú som vám dnes možno spôsobila. Pite veľa vody, natierajte sa pred slnkom opaľovákom, a dajte si dnes nejaký letný drink - alkoholický aj nealkoholický. Zaslúžite si to!
Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste trináste vydanie môjho newslettera ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete šíriť aj medzi ďalšími ľuďmi.
