Ako sa tu v súvislosti s vládnou krízou skloňuje prípadná zmena ústavy, vyzerá to, ako keby sa hľadal prirodzený spôsob výmeny vlády alebo aspoň odstraňovania jedného neprispôsobivého člena kabinetu.
Je to však posledný dôvod, prečo by sa mala novelizovať ústava, pričom sa už úplne zabúda uvažovať, čo je to vôbec za dokument, a rieši sa akoby len to, či na to v parlamente majú dosť hlasov (90), teda či má hračka dosť silné baterky.
O čo ide? Ako osadenstvu svojho času oznámila aj prezidentka Zuzana Čaputová, referendum o skrátení volebného obdobia môžu skúsiť, len ak to najprv šupnú do ústavy, lebo jedine tak bude v súlade s ústavou.
Že to Boris Kollár interpretuje ako nepriamu výzvu prezidentky, aby sa ústava menila, je záležitosť len jeho hlbokého priania a možnosti vysloviť takmer čokoľvek. (Veď napokon ani do Petra Pellegriniho neudrel blesk, keď sa rozčúlil, že za Matoviča sa zo slovenskej politiky stala žumpa.) A vieme, komu by sa predčasné voľby páčili.
Slovenská ústava sa novelizovala už devätnásťkrát a nie vždy kóšer. Takéto zmeny bez trochy rešpektu k základnému zákonu môžu byť nielen politicky účelové, ale priamo škodlivé. U nás je možné novelizovať ústavu aj skráteným legislatívnym konaním.
