Autorka je environmentalistka a členka predsedníctva Progresívneho Slovenska
Predstavte si, že žijete v dedine na Gemeri. Okolo hory, stredom obce preteká priezračná rieka Slaná, v nej pstruhy a raky. Kraj tu dýcha históriou aj vďaka zachovaným technickým pamiatkam. Znie to ako idylka. Lenže.
Nemáte napojenie na verejný vodovod, na pitie aj hygienu používate vlastnú studňu. Keď je sucho, z neďalekého odkaliska vám vietor fúka mračná prachu s obsahom ťažkých kovov vrátane arzénu. Nakoniec sa po havárii v starej bani aj Slaná zafarbí naoranžovo.
Skontrolovať, či vám rieka nekontaminovala studňu, nikto zo štátu nepríde, hoci škodu spôsobili. Vraj nie sú peniaze a súkromné studne sa nekontrolujú.
Vodu používate ďalej, nemáte na výber. K rozborom, ktoré nestoja päť korún, sa nakoniec dostanete iným spôsobom. Záver je jasný.