Autorka je redaktorkou českého Deníka N
„Nechoď tam,“ Sergej sa ku mne naklonil cmúľajúc posledný kúsok Sacherovej torty, akoby si chcel lahodnú chuť uchovať na jazyku čo najdlhšie. Tváril sa sprisahanecky. „Sú to margináli nastrčení tajnými službami.“
Mal na mysli akciu ruských emigrantov, ktorá sa konala tento víkend v Prahe. Aj on je ruským emigrantom. A aj pred jeho akciou v Prahe začiatkom júla ma iní moji ruskí priatelia žijúci v Európe varovali. „To sú zlí Rusi. Agenti!“
S mnohými sa stretávam v kultovej kaviarni Slavia, kde sa stretávali českí intelektuáli, sprisahanci, odporcovia komunistického režimu premiešaní s agentmi viac či menej sympatizujúcimi s disentom.
Tento duch tu zostal a moje sedenia s ruskými emigrantmi, z ktorých niektorí odišli pred vojnou na Ukrajine a iní až po 24. februári 2022, sú presiaknuté vyhraneným individualizmom, ktorý je intelektuálom taký vlastný. Nechuťou deliť sa o svoju výnimočnosť a túžbou stať sa raz prezidentom nového Ruska. Alebo aspoň lídrom ruskej opozície v emigrácii.
Slavia so svojimi skvelými zákuskami a výhľadom na Národné divadlo sa stáva horúcou frontovou líniou.
Na zjazdoch rôznych ruských emigrantských skupín a prúdov teraz trávim aj víkendy a zďaleka nestíham všetky. Rusov za hranicami v posledných mesiacoch nezvyčajne pribudlo. Ako vždy odchádzajú tí vzdelanejší, slobodomyseľnejší, schopnejší a napokon aj majetnejší. Je jasné, kto v Rusku zostáva.
Päť vĺn ruskej emigrácie
Za posledných päť mesiacov opustili Rusko stovky tisíc ľudí. Stali sa súčasťou piatej emigrantskej vlny, ktorá trvá zhruba od roku 2010. Prvé tri sa dali do pohybu kvôli boľševikom.
Prvá: po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii v roku 1917 utekali šľachtici, dôstojníci, podnikatelia, duchovní i inteligencia vrátane vynikajúcich spisovateľov a hudobníkov.
Medzi rokmi 1918 až 1920 opustilo Rusko vyše milióna ľudí. Usadzovali sa v Sofii, Belehrade, Berlíne, Paríži, ale aj v Prahe alebo Šanghaji.
Druhá pripadá na 40. roky minulého storočia. Ľudia, ktorí sa ocitli na Nemcami okupovanom území, v strachu z perzekúcií utekali pred postupujúcou Červenou armádou na Západ.
Strach z návratu mali aj sovietski vojnoví zajatci. Tí, ktorí boli na území oslobodenom Britmi a Američanmi, sa dlho neradovali – skoro milión ich obe veľmoci vrátili Stalinovi, ktorý ich poslal do lágrov. Koľko obyvateľov ZSSR sa nakoniec rozplynulo v Európe, ale aj v USA, Kanade, Južnej Afrike či v Austrálii, nikto nevie.
