Autor je sociológ, člen iniciatívy Svet medzi riadkami
Keď svojho času Karel Čapek upozorňoval na blížiaci sa fašizmus, frflali všetci. Fašisti, že ich pomenúva správnym menom. Ostatní, že preháňa. Keby dnes Čapek žil, hovoril by zrejme to isté čo pred necelými sto rokmi.
Slovo fašizmus dnes získava späť svoju stratenú náplň. Vracia sa z učebníc do reality, dáva vo verejnom diskurze zmysel a ak ho použijeme, nie sme automaticky za exotov. Čo je dosť desivé a nie je vôbec ľahké to prijať.
V priamom prenose vidíme, ako spoločenské procesy a premenné zase raz namiešali stav, keď je nástup fašizmu jedným z nie dobrých dôsledkov.
A čím skôr sa s týmto slovom opäť zžijeme, čím skôr si naplno uvedomíme jeho novonadobudnutú „hmotu“, tým väčšiu šancu budeme mať odolať tejto hrozbe.
Je to ťažšie, než by sa mohlo zdať. Možno nemožné. Napokon, až teraz môžeme naplno vidieť a azda aj porozumieť, ako je možné, že si nástup vtedajšieho fašizmu nevšimli – alebo ho dokonca vítali – predkovia nás Európanov v 30. rokoch.
