Autor je teológ a spisovateľ
Stojíme s Benom kúsok od kamenistej pláže, vysekanej Atlantikom medzi dvoma skalnými stenami Corniche Basque. Za chrbtom máme kempy a pár sezónnych bufetov, stavebná uzávera zachránila pobrežie od Biarritzu po španielsku hranicu pred budovaním betónových rezortov.
Na celej Corniche Basque nenájdete chartrové komplexy, kde podávajú kokteily s parazólom do all inclusive téglika, no na lúkach a pasienkoch miestnych roľníkov môžete v lete kempovať v surferských kempoch.
Nepýtaj sa ma na to
"Ben, ETA ešte funguje?" pýtam sa ho tretí deň nášho spoločného jazdenia na Mayarco. Kráčame so surfmi po pláži, v rojnici s Britmi, Francúzmi a Holanďanmi, pozeráme na letmú onduláciu zimnej Parlementie, legendárnej januárovej vlny, formujúcej sa na rovnakom mieste medzi Bidarte a Saint-Jean-de Luz.
"Nepýtaj sa ma na to. Už nikdy sa ma na to nepýtaj a tu sa na to tiež nikoho nepýtaj. Nevieš, kto je ETA, môže to byť majiteľ Bibamu, s ktorým sme v noci sedeli v jeho bare, môžem to byť aj ja."
Ben vlastní surferskú školu, po úraze kolena skončil vo francúzskej reprezentácii, dnes učí od detí po dospelých, ako sa dostať a udržať na doske, večer po tréningoch ideme do Biarritzu, do Halles. V stredu je stará tržnica v najšik meste na pobreží otvorená do druhej v noci, podávajú víno, miestne ustrice a jedlá posypané espelette papričkami, ktoré Baskovia doniesli z Nového sveta, kde nechávali svojich ľudí a nosili späť tovar.
Pláž Mayarco patrí mestečku Saint-Jean-de-Luz, po baskicky Donibane Lohuzine. Podobne ako v iných atlantických mestách, La Rochelle, Saint Malo, sa v minulosti jeho obyvatelia živili ako námorníci a neskôr ako korzári. Dnes sa venujú výrobe xocolaty, ktorú doviezli z Nového sveta Baskovia ako prví, viachlasovým chorálom, krájaniu údenín a surfovaniu.
V malom bare X pri prístave vidieť posledné stopy po nacionalistickom násilí, pokerovaní muži sa zastavujú po vyložení rýb na pivo, napriek zákazu fajčenia klepú popol na zem, na stenách visia plagáty odsúdených a zabitých členov ETA (Euskadi Ta Askatasuna, Baskicko a sloboda), teroristickej organizácie, ktorá síce zložila zbrane a vyhlásila prímerie, no v hlavách mnohých Baskov sa za storočie existencie stala súčasťou kolektívnej predstavivosti a folklóru.
Násilie ustalo, v mestách a na vidieku sa už nevraždí, no občas, občas sa objavia správy, že kdesi hore, v horských priechodoch v Pyrenejach, našla španielska a francúzska polícia sklad zbraní alebo zatkla niekoho, kto bol dvadsať rokov na úteku. Gratify s nápismi ETA a symbolom siedmich spojených baskických provincií zmizli aj na druhej strane hranice, v Donostia, v San Sebastiáne, no baskičtina, pred pár desaťročiami takmer mŕtvy jazyk, sa vrátila na navigačné tabule, do škôl a verejného života.
Démonický jazyk
Pás od Mayraco po Guéthary prechádza pobrežnou pahorkatinou, všade na dohľad je iba Atlantik a dvíhajúce sa Pyreneje za chrbtom. Francúzske Baskicko je menej hornaté ako za San Sebastiánom na španielskej strane a menej baskické.
Jazyk počuť len vzácne, krajina nikdy neratifikovala európsku chartu regionálnych jazykov, oficiálne preto, že francúzština je od čias expanzie koruny považovaná za politický nástroj zjednotenia takých rôznorodých etník a kultúr ako Baskovia, Korzičania, Bretónci alebo Normanďania. Napriek tomu cítiť, že tri francúzske provicie Euskal Herria nie sú k Parížu primknuté, nie sú organickou súčasťou Francúzska a predstava samostatnosti je významnou zložkou ľudových predstáv o vlastnej budúcnosti.
V rybárskej dedine Guéthary je dnes večer bál a Fête du Port, sviatok prístavu. Deti budú jazdiť na pirogách. Na frontone, čo je herná murovaná stena pelotového ihriska, sa bude hrať turnaj, na uliciach pri Bar Basque a Madrid sa postavia pastieri z Pyrenejí a opečú na otvorenom ohni Taloa, kukuričné placky s lomo – jemnými plátkami panenky – a niektorého z baskických syrov.
Títo muži, ktorí žijú hore, na konci údolí, kde dozrieva bayonská šunka z čiernych prasiatok živených voľne v lesoch, kde včely robia najlepší francúzsky med a kade kráčajú pútnici do Compostelly, hovoria medzi sebou baskicky, jazykom, ktorému francúzska a španielska inkvizícia prisudzovala ešte v 17. storočí démonické účinky. Jazykom, ktorý používali kráľovskí korzári na šifrovanie správ počas útokov na Angličanov, jazykom, ktorého znalosť je jediným kritériom na to, aby ste sa mohli označiť za Baska.
Jeho pôvod ide od fantastických špekulácií, že ide o posledný jazyk neandertálcov, pretože Baskovia sa považujú za najstaršie a najpôvodnejšie európske obyvateľstvo, až po zvyšky hovorovej sumerčiny, čo by mali mať podľa niektorých teórií spoločné s gruzínčinou, a je stále nejasný.
Okradnutí o svoje mestá
Nevieme, prečo sa títo ľudia hôr usadili na atlantickom pobreží, prečo v horskom priesmyku Roncevales, prvej španielskej zastávke po Saint-Jean-Pied de Port do Compostelly, zabili Rolandovho rytiera a na jeho sochu stále natierajú nápisy ETA, prečo nejedia ryby a prečo má každá baskická rodina na vidieku svoju tajnú pohrebnú trasu, ktorou svojich mŕtvych odnesú na cintorín vyzdobený solárnymi krížmi ako ten, ktorý sa nachádza v Hendaye, južne od Donibane.
Hermetický Fulcanelli ho považoval za najvýznamnejšiu európsku pamiatku iniciačného umenia a tam trávil svoje prvé prázdniny po vojne Churchill s manželkou, tam maľoval svoje oleje nedávno dražené v Sotheby's.
A nezistíte, prečo v mestách s trámami napúšťanými v minulosti pre zafarbenie kravskou krvou a Rhune, baskickom Sitne, hovoria, aby ste v niektoré vybrané hodiny nechodili k vode, podobne, ako písal Valerio Evangelisti v súvislosti s inou podobnou kultúrou v okolí megalitických fontán na Sardínii.
Prečo teda hovoria týmto archaickým jazykom a dokážu v ňom pomenovať tak presne súčasnosť a svoje životy, na cípe mora, okradnutí o svoje mestá ako Biarritz tuberkulóznymi ruskými princmi a princeznami, ktoré z mesta urobili Nice Atlantiku, a rodinou Lacoste, ktorá premenila baskickú lúčnu zelenú na golfové ihriská, kde ETA v noci nasádzala teroristických krtkov, oddiaľ na konci pevniny, kde vyplávali chlapci na lov veľrýb a vracali sa s majetkami v Novom svete do Euskal Herria.
