SME
Pondelok, 15. august, 2022 | Meniny má Marcela

Burgundsko, hlavné mesto ušľachtilého alkoholizmu (píše Michal Havran)

Tour de France Michala Havrana – štvrtá etapa.

Kostol Saint-Claire de Préhy vo vinici Chablis, Burgundsko, Francúzsko (Zdroj: Adobe stock)

Autor je teológ a spisovateľ

Zemité, zvlnené, vo farbách jesenného vinohradu, ktoré pokrývajú farebné dlaždice – tuiles vernissés, hotel Dieu v Beaune a hrady a zámky, dnes v majetku veľkých vinárskych rodín, v krajine burgundského vína, chránenej biosféry UNESCO, kde sa v okolí Givry a Côte de Nuit rodí najpôvodnejší pinot noir.

V Burgundsku je všetko poly, strechy sa vyznačujú lakovanou polychrómiou. V časoch, keď burgundské rody ovládali Flámsko, rozšírila sa na severe Európy polyfónia pochádzajúca z hlboko v burgundskej krajine rozloženého monastického života.

Vo Vézelay sa vyrážalo do Compostely, od cisterciánskeho kláštora Fontenay založeného Bernardom z Clairvaux po kláštor Cîteaux, v benediktínskom Cluny, všade v krajine nájdeme zasadenú duchovnú mapu starej Európy, super pozíciu dionýzovskej opojnosti spojenú s kultúrou pinotu a kláštorným životom.

Útočisko pre duchovnú disciplínu

Burgundsko so svojím bohatstvom, aristokratickým pohľadom na svet, skutočná panská krajina hraničiaca s chudobnejším stredom a nepokojným juhom, predstavovalo vždy útočisko pre duchovnú disciplínu, solídnu gotickú katedrálu, iniciačné tympany a rozety na Notre Dame de Dijon, s chrličmi púšťajúcimi v minulosti na hriešnikov vchádzajúcich z esplanády trestajúcu milosť a odpustenie, medzi hradmi ukrytými za pahorkatinu Morvanu, z vypracovaného kameňa burgundskej šľachty vedomej si spojitosti s vojvodami burgundskými pochovanými v Dijone v mramorových intarzovaných katafalkoch bohatých ako flámska čipka, stuhnutých v smrteľnom kŕči hmoty, tu, v historickom hlavnom meste, vyzdobenejšom ako kráľovská krypta v katedrále Saint Denis na severe Paríža.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Po kamenných uliciach Dijonu, v meste, o ktorom vznikla prvá zbierka voľnej poézie Aloysiusa Bertranda, ktorého obdivoval Baudelaire a posmeľoval ho v spisbe, ale zbytočne, kde ľudia veria, že v istý čas môžete za oknami počas ornamentálnej noci zazrieť sám seba, ako sa to malo stať Goethemu, možno pod vplyvom pinotu, vtedy ešte lacného a dostupného, dnes drahým kovom ťaženým v celom kraji, v spojených veľkých domoch, súdomí prenášajúcom sa na etiketu Aloxe-Corton, Vosne-Romanée.

Takmer vždy so spojovníkom, vnútorným znakom burgundskej mentality na povrchu lesklej ako lakované strechy, posmrtnej ako dekapitovaná spomienka na vlastný feudálny štát, konflikt s francúzskou korunou a vlastný jazyk, najtvrdšie zo všetkých nárečí, križiacky argot, pred ktorým utekali beduíni z Allepa, keď videli burgundskú výpravu. Opitú, špinavú, s vlastnými cirkusantmi, divokými zvieratami a prostitútkami, vernými veriacimi svojich urodzených mníchov z Cluny a Cîteaux.

Les blancs manteaux, biele plášte, o ktorých stredoveký kronikár Glaber okolo roku tisíc písal, že do očakávaného konca priniesli pokrývku bielych striech a kostolných veží a tam, kde ľudia dúfali vo večné tresty, prichádzala s rádovým poriadkom civilizácia, disciplína a kultúrna krajina.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V Beaune, v meste pred brexitom na jeseň plnom Angličanov, prichádzali autami s prívesmi, aby v novembri počas aukcie vína v Hospices de Beaune nakúpili fľaše pinotu od miestnych výrobcov, zatiaľ čo vnútri, na monumentálnom gotickom kostolnom nádvorí bývalej stredovekej nemocnice dražili investori z Ázie a Ruska najdrahšie fľaše vína, aby ich stiahli z obehu, nikdy neotvorili a neskôr odkázali svojim deťom tak, ako ich odkázali tí, ktorých potomkovia ich predávali.

Mesto, kde môžete degustovať ovocnú chuť duchovnej krajiny, hermetický pocit zo starobylosti opojenia, spojenie s galskou civilizáciou, ktorá sa naučila pestovať víno od Rimanov, oni od Grékov a oni od Feničanov, zakladateľov Marseille, ktorí potiahli vinohrad cez Côtes du Rhône po Lyon a na sever do vtedy barbarských okresov, do miest, kde sa ľudia opíjali medovinou a ohrievali pálenou rašelinou.

Kultúrna sila vína

Víno premenilo dobrodruhov na usadlíkov, z potulných dielní kameňotepcov sa stali ateliéry na exotickú gotiku, svety priečelí a lemovaní burgundských kostolov sa postupne menili na fantastické bestiáre, katalógy príšer, mýtických zvierat, večných trestov a zatratení, geometrický stred teologickej architektúry hrôzy, vyhrážajúcej sa okoloidúcim nočnými ulicami, s opitými Angličanmi čakajúcimi v autách s testermi na pokles alkoholu v krvi pred návratom do Normandie a odtiaľ domov, naložení na celý rok stokarátovým vínom, ktoré premenilo Burgundsko na hlavné mesto ušľachtilého alkoholizmu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Tu vám nalejú pinot, tu vám ponúknu syr z opátstva Époisses jemný ako šľahačková snehová guľa, tu ochutnáte escargots de Bourgogne, pochúťku z burgundských slimákov, a jambon persillé – šunku v aspiku s nahrubo nakrájaným petržlenom v trasúcom sa želatínovom víre najstaršej gastronómie.

Tu, kúsok od Lyonu, ochutnáte vnútornosti živej prírody a vypočujete si počas vešpier gregoriánsky chorál, v Dijone a v Beaune, pilieroch goticko-dionýzovskej mentality kraja, kde neradi bývajú Francúzi z iných oblastí a neradi sem prichádzajú migranti do chladivého prostredia, kde je jeseň najdlhším obdobím roka, šikmé burgundské dažde bičujú vinohrad ako mnísi svoje chrbty v kartúze.

Tu sa môžete stále stretnúť s duchom bojovnosti a dobyvačnosti, ktorý z Burgundska urobil pevnosť vinohradníctva, pokušenia a instantnej spásy pod hlavami skamenených medúz na priečeliach gotických kostolov, ktoré fascinovali Aloysiusa a neskôr architekta a pamiatkara Viollet-le-Duca, ktorý zalieval lakované dlaždice burgundských kostolov a hradov do kĺzavej krusty času plynúceho v pivniciach veľkých vinárskych dynastií od najstarších fliaš z čias križiackych výprav po posmrtný wellness, vo vážnosti si užívajúceho vlastnú mramorovú večnosť vojvodu Filipa Odvážneho, nad mestskými pivnicami Dijonu, v ktorom je horčica najmenej žltou farbou spektra burgundskej opojnosti, sveta zaplneného stredovekými grimasami a zaliateho po nos teplým vínom pripomínajúcim obetný kúpeľ.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jesenná vlna by už nemala zaplniť nemocnice.

Hlavný hygienik nepredpokladá zavedenie celoplošných opatrení.


11. aug
K1 Attack lákala na svoje autá aj na autosalónoch.

K-1 Attack bol fenoménom. Ale len krátko.


7 h
Nataša Holinová

Ficovci opomenuli jednu zásadnú vec, lebo sa im nehodí do krámu.


14 h
Ranný brífing SME

Prečítajte si najdôležitejšie správy.


6 h

Neprehliadnite tiež

Peter Tkačenko

V OĽaNO nechápu rozdiel medzi vyjednávaním a argumentáciou.


13 h
Zuzana Kepplová

Morawiecki nás stavia pred falošnú dilemu.


13 h
Nataša Holinová

Ficovci opomenuli jednu zásadnú vec, lebo sa im nehodí do krámu.


14 h
Byť členom vlády je pre Matoviča dôležitejšie ako to, aby tá vláda fungovala.

Ak niekto chce, aby sa to skončilo, nemôžete sa mu čudovať.


16 h
SkryťZatvoriť reklamu