Do volieb je (zatiaľ) stále ďaleko a tiež vieme, že preferencie pred nimi nemusia až tak veľa znamenať. Ale už sa netreba krútiť okolo horúcej kaše.
Ak si chceme predstavovať koalíciu bez fašistov, Smeru a aj OĽaNO (keďže týchto v rôznej kombinácii ostatní vylučujú), z prieskumov preferencií sa ako alternatíva núka jedine zostava Hlas, SaS, Progresívne Slovensko. No takýto pragmatizmus v skutočnosti priveľmi neteší. Účasť hlasistov v budúcej vláde je stále priveľkým problémom.

Preto tak vzrušuje možný návrat Dzurindu s Miklošom. V predstavách prinášajú dávno stratené zručnosti ako výkon príčetnej reálpolitiky a reformistické nádeje.
A tomu sa po dvanástich rokoch smeráckych vlád a dvoch rokoch matovičovského marazmu odoláva naozaj ťažko.