Môj osobný projekt na tento rok: bez agresie
Pred pár mesiacmi som moderovala konferenciu pre americkú obchodnú komoru. V paneli boli ľudia z veľkých amerických korporácií a jedna z panelistiek bola expatka, ktorá tu žila ako cudzinka. Keď som sa jej pýtala, čo bolo pre ňu najťažšie, povedala, že každodenný život. Čašníci, predavači, ľudia na ulici – to, ako sa k sebe správame, ako po sebe ziapeme a zazeráme na seba. Ako nikto nepomôže človeku na ulici a to, ako vytrubujú šoféri ešte aj na chodcov na priechode.
Ja si to vždy uvedomím až po tom, ako som dlhšie preč. Po mesiaci, čo sme brázdili cesty šialenej Indonézie na motorke, som si zvykla, že ľudia vidia pod helmou moje vlasy a chápu, že som cudzinka. Dávali mi prednosť a dávali na mňa pozor aj za dvoch. A hoci sa doprava vo veľkých indonézskych mestách zdala ako veľmi zlý a nebezpečný nápad, nakoniec to bola veľmi príjemná skúsenosť a zaujímavý experiment. Pamätám si, že keď sme prileteli na Slovensko, sadla som do auta a išla nakúpiť. Na Kollárovom námestí som zastavila panej na priechode a týpek za mnou ma vytrúbil, predbehol a vykrikoval, že sa ponáhľa a som j****tá p**a. Dosť má ta agresivita šokovala, hoci ju žijeme každý deň.
Alebo si pamätám aj to, keď som sa po mesiaci vrátila zo Spojených štátov. Pamätám si, ako mi pán pomohol s kufrom na letisku aj ako som sa len zastavila na ulici, či som sa nestratila, a pristavila sa pri mne pani, či mi môže pomôcť. Predavači, čašníci aj esbéeska sa usmievala a základ komunikácie bol vždy extrémne slušný.
Vedkyňa Dominika Fričová, ktorá sa vrátila po rokoch z Floridy, to opísala v jednom našom rozhovore ako benefit of the doubt. Po slovensky – aj keď máte pochybnosti, človeku na prvú dôverujete, že má najlepšie úmysly. Že má dôvod na svoje správanie a pristupujete k nemu empaticky. U nás po slovensky je to zväčša tak, že každý o vás predpokladá to najhoršie – že chcete niekoho oklamať, okradnúť, obabrať. A presne tak sa k vám aj správa.
Tak som si ešte pred odchodom na dovolenku dala vlastnú misiu – mať benefit of the doubt. Usmievať sa na ľudí. A aj v konfliktných situáciách reagovať milo. Keď mi niekto vbehne do cesty, pomyslím si, že to neurobil naschvál a nenerváčim. A ak na mňa niekto začne ziapať na ulici, snažím sa reagovať pokojne a s pochopením.
Predavačom zaželám pekný deň a na ulici niekoho aj upozorním, že parkuje na chodníku, nekričím, ale slušne poprosím preparkovať. A keď sa mi s niekým stretnú pohľady na ulici alebo v električke, usmejem sa. Má to na môj život dosť brutálny efekt – nerozčuľujem sa, nehádam sa a reakcie ľudí sú na 90 percent vždy oveľa milšie, ako keby som pokračovala v nastavení Slovenska – permanentné nasranie (pardon my French).
Kaviareň ako experiment
Zatiaľ je môj najväčší úspech kaviareň pred naším domom. Je tam nová a chvíľu nám trvalo zžiť sa. Respektíve – im. Sústavne parkovali svoj drahý vozový park na rezidenčných miestach a motorky v strede chodníka. Suseda s malými deťmi mi hovorila, že denne im tri, štyri razy musí vysvetľovať, že blokujú chodník, keď ide s kočíkom.
Ja som to riešila jednoducho – volávala som mestskú políciu. Niekedy aj štyrikrát denne. Ak som ich videla parkovať, slušne som im povedala, že parkujú na rezidenčných miestach. Pochopenie som nenašla – vulgárne na mňa viackrát kričali a neporozumeli sme si. Neskôr som zistila, že v tom nie som sama – aj susedia hromadne volali políciu. Kaviareň sa postupne prispôsobila a problémy už máme menšie.
Raz som však cez víkend išla domov so psom, a keď som vchádzala do brány, niekto na mňa spred kaviarne zareval Hanzelová! a za tým spŕšku naozaj veľmi vulgárnych a dosť neinvenčných nadávok. Prekvapilo ma to, išla som hore a premyslela si to. Odviedla som psa, zišla dolu a konfrontovala pána, ktorý na mňa vulgárne vykrikoval. Slušne som mu opakovala, že môže mať so mnou akýkoľvek problém, ale predsa tu po sebe nebudeme vulgárne vykrikovať. Dokola som mu opakovala, že takto tu koexistovať nebudeme a že nech sa so mnou rozpráva slušne.
Jeho problém bol, že dostal viackrát pokutu za parkovanie a vinil z toho mňa. A hoci vyhlásil, že sa mi neospravedlní, jeho kamaráti to cítili inak a ospravedlňovali sa aj zaňho. On síce trval na svojom, ale nakoniec obmäkol. Dnes chodím každé ráno okolo a s úsmevom ma zdraví a želá mi krásny deň. Aj jeho kamaráti. Mňa síce stále štve, že občas blokujú chodník motorkami a parkujú na našich miestach, ale naučili sme sa spolu koexistovať slušne a bez agresie, a keď vidia, že prídem domov, hromadne preparkovávajú autá. Keby ste sa ma to boli spýtali pred pár mesiacmi, odprisahám, že sa to nedá.
Polarizácia ako nástup pre extrém
Aj tento newsletter čítajú niektorí (aj kolegovia), ktorí so mnou nesúhlasia a sú presvedčení, že jedine agresiou sa niekam posunieme. Že zmierlivé názory sú nesprávne. Že ak máte pochopenie pre konzervatívca alebo liberála (podľa vašej preferencie), je to cesta do pekla. Aj na moje posledné komentáre boli niektoré agresívne komentáre, že katolíkom sa neustupuje.
Všetky vedecké výskumy pritom hovoria, že polarizácia smeruje k jedinému – k autoritárskemu režimu. Ak je rozdelená spoločnosť, príde brexit, príde Trump. V takej krajine sa žije horšie všetkým. Liberálom, konzervatívcom aj všetkým, ktorí sú niekde medzi tým.
Nie nadarmo Bolsonaro, Trump, Orbán pracujú s ďalším rozdeľovaním spoločnosti na my a oni. Nie nadarmo hľadajú nejakého nepriateľa – u nás to za Mečiara boli Maďari, Rómovia aj americké mimovládky. Dnes sú to gender ideológia, LGBTI komunita, liberáli a stále mimovládky a stále Rómovia. Niektorí politici k tomuto kokteilu pridávajú aj novinárov, niektorí podprahovo alebo úplne priamo aj ženy. Výsledok je vždy rovnaký – žije sa horšie všetkým, bez ohľadu na videnie sveta. Chápem ľudí, ktorí majú pocit, že musia brániť svoje hodnoty na barikádach. Len si prosto myslím, že to bude smerovať k presnému opaku, ako by si želali. Zajtra sa môžeme zobudiť do rána, kde niekto, kto pred pätnástimi rokmi hajloval, bude viesť ministerstvo vnútra.
Tipy na leto
V poslednom newsletteri som vám sľúbila tipy na čítanie, počúvanie a pozeranie. V tomto newsletteri teda pár knižných a podcastových tipov na leto. Tak poďme na to:
My Remarkable Journey – Larry King
Kniha Larryho Kinga bola jednou z najvtipnejších kníh, aké som kedy čítala. Je síce z roku 2009, ale je to pomerne intímna spoveď o jeho živote, začiatkoch a rôznych bizarných príbehoch z dlhej kariéry moderátora, ktorý začínal nočnou šou v americkom dineri, kde spovedal hocikoho, kto prišiel medzi polnocou a šiestou ráno. Larry King medzičasom zomrel, na konci kariéry pracoval pre Russia Today, ale kniha je to vtipná, letná, oddychová a mimoriadne vtipná. Nájdete ju aj v slovenskom preklade, originál zoženiete už za pár dolárov, stojí to zato.
Ezra Klein – Why We're Polarized
Táto kniha úplne náhodou súvisí aj s dnešným newsletterom. Ezra Klein napísal rozsiahlu knihu o polarizácii spoločnosti s názvom Why We are Polarized. Píše o rizikách, nástrahách aj prejavoch rozdelenej spoločnosti. Ak Ezru nepoznáte, má aj skvelý podcast. Pre New York Times robí každý týždeň The Ezra Klein show na rôzne spoločenské témy. Vždy ich má naštudované, má načítané kvantá kníh a veľmi citlivo pristupuje k mnohým aj ťažkým témam. Táto kniha nie je až taká oddychová, ale pravda je, že ja aj na dovolenke oveľa radšej čítam literatúru faktu než fikciu.
Jane Mayer – Dark Money
Túto knihu som si pred pár rokmi náhodou kúpila na letisku niekde v Mexiku. Bohužiaľ som ju musela nechať nejakému inému chtivému čitateľovi na inom letisku v Spojených štátoch, pretože moja batožina bola príliš ťažká a mala som v nej asi päť kníh, ktoré azda nakoniec urobili radosť niekomu inému. Dark Money opisuje, ako libertariánski miliardári začali financovať radikálnu pravicu v Spojených štátoch. Systematické nalievanie peňazí do republikánskych kandidátov, do republikánskych mimovládok. Príbeh bratov Kochovcov, ale aj ďalších. Je to trocha náročnejšie čítanie, ale potrebné.
Jiří Mádl – Přitažlivost planety Krypton
Túto knihu mám na zozname, ale ešte som ju nečítala. Počúvam o nej také chvály, že ju dávam aj ako tip vám. Herec Jirka Mádl píše príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sú tak trocha mimozemšťania vo vlastnom živote. Pre viac tipov na oddychové knižky z kategórie fikcia, prosím, dajte follow mojej kamarátke Džejne, ktorá číta kvantá kníh a odporúča na svojom Instagrame len tie najlepšie. Čítam málo kníh, ktoré nie sú literatúrou faktu, ale ak nejaké, vždy len tie, ktoré odporúča Džejna. Túto odporúčala tiež a ja vám odporúčam ju. Lepší follow dnes na Instagrame nedáte, verte mi.
Okrem toho vám určite odporúčam aj tieto ďalšie knihy – The Looming Tower, ktorú napísal Lawrence Wright, ktorý za túto knihu o al-Káide dostal aj Pulitzera, She said od Jodi Kantor a Megan Twohey o kauze Harveyho Weinsteina, The storyteller – biografiu Dava Grohla z Foo Fighters alebo trocha náročnejšiu knihu The Caste od Isabel Wilkerson, ktorá opisuje korene rasizmu, ktoré sú podľa autorky v kastovom systéme, v ktorom sme žili a žijeme. Veľmi zaujímavé čítanie, odporúča aj Oprah Winfrey.
Podcasty leta
Ak radšej na pláži máte v ušiach slúchadlá a počúvate nejaký príjemný podcast, mám tipy aj pre vás. Niektoré vtipné, niektoré vážne.
Wind of Change
Určite ten song poznáte – začína sa pekným pískaním a potom v ňom Scorpions spievajú o kráčaní Moskvou, zjednotení a tak ďalej, a tak ďalej. Existuje konšpirácia, že tesne pred pádom železnej opony túto pieseň zložila CIA, aby rozložila Sovietsky zväz zvnútra. Podcast Wind of Change je perfektný a rozplieta túto konšpiráciu, vykresľuje epochu, v ktorej vznikla, a tak celkovo je to perfektná zábava a dosť veľa sa tam dozviete o 80. rockerských rokoch. Záverečný diel aj so spevákom Scorpions. Dávam 10/10.
The Shrink next door
Toto je dosť bláznivý príbeh terapeuta, ktorý absolútne zmanipuluje svojho pacienta, a ten mu roky slúži a necháva svoj majetok. Je to šialené, ale naozaj sa tento príbeh stal a odkrýva ho novinár, ktorý pracoval v The New York Times, a vedľa ľudí, ktorí tvoria tento príbeh, mal víkendový dom v Hamptons. Podľa tohto príbehu natočili v Apple TV aj seriál, kde hrá hlavnú úlohu Paul Rudd a Will Ferrell. Podcast aj seriál sú perfektné, a hoci je to príbeh vážny, je taký absurdný, že je to ako čítať nejakú neuveriteľnú a vtipnú knihu s bizarným príbehom.
Cover story
Asi ste zachytili nový boom okolo psychadelík a psychoterapie. Mnohí dúfajú, že je to budúcnosť pre pacientov s ťažkými traumami, depresiami aj inými poruchami, ktorým klasická terapia zatiaľ nedokáže pomôcť. Podcast Cover story je investigatívny podcast New York Magazine, ktorý dosť presne opisuje mnohé riziká takejto terapie. Treba sa, samozrejme, mentálne preniesť do Spojených štátov, kde je regulácia oveľa menšia ako v Európe, no mnoho lekcií si z toho vieme zobrať aj my. Miestami je to nesmierne zaujímavé, miestami dosť nepríjemné. V každom prípade, pre mňa to bolo dosť oči otvárajúce a dozvedela som sa veľmi veľa nových vecí.
Ospravedlňujem sa po anglicky nehovoriacim, zväčša počúvam len zahraničné podcasty. Kolega Dávid Tvrdoň však začal robiť rebríčky slovenských podcastov, najlepšie nájdete tu na stránke skpodcasty.sk. Pochválim sa, v top 10 je aj náš podcast Odsúdení na neúspech, za ktorý sme tento rok vyhrali Novinársku cenu a hovorí o vzorcoch generačnej chudoby.
Ak vám je málo, odporúčam aj The drop out, o startupe, ktorý sa skončil súdom, Floodlines o príbehu New Orleans po hurikáne Katrina, Nice White Parents o príbehu newyorských škôl, true crime podcast In the dark alebo politický podcast Slowburn.
Hrdinka týždňa: Katka Becca Balážiová
Moja dobrá priateľka Katka Balážiová a.k.a. Becca priniesla tento týždeň svedectvo o tom, ako ju obchytával primátor Sabinova. Moderovala tam akciu a chytil ju dosť nechutným spôsobom a odmietal ju pustiť, hoci sa sama odtláčala. Ženy, ktoré takéto príbehy zažívajú, vedia, že reagovať v takejto situácii, obzvlášť, keď ste niekde pracovne a nechcete robiť scény, je náročné. Preto by sme mali zakročiť v podobných situáciách my, ktorí sme svedkami takýchto situácií. Becca nie je prvá a, bohužiaľ, ani posledná, ktorá takéto niečo zažila. Žien, ktoré nemajú hlas a nevedia sa ozvať, je viac, preto si veľmi vážim, že Katka to povedala aj verejne a pomenovala, že takéto správanie sa je neprípustné. Je načase, aby sme jasne hovorili aj slovenským mužom, že obchytkávať ženy bez ich súhlasu je neprípustné, nemysliteľné a chrapúnske. Máme na to dokonca aj paragraf. Becca je moja hrdinka týždňa a ďakujem jej, že o tom porozprávala, hoci je jasné, že mnohí budú rozprávať, že si to vymyslela alebo preháňa.
Jej video, kde o tom hovorí, nájdete tu.
Loading
@beccatojeona
Hudobná bodka
Letné vibes vám zaručí Usher v Tiny desk concert od rádia NPR. Usher je inak podľa mňa dosť podceňovaný, tento koncert je absolútne pozitívna letná epizóda, ktorá vám spraví náladičku.
Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste pätnáste vydanie môjho newslettera ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete šíriť aj medzi ďalšími ľuďmi. Najbližšie týždne budú oddychovejšie, pretože ho budem písať z dovolenky.
