Autorka je ekonómka, bola ministerkou obchodu a cestovného ruchu vo vláde 1991 – 1992 a veľvyslankyňou SR pri OECD
Keď sa začiatkom roku pripravoval podpis dohody o obrannej spolupráci Slovenska a USA, bola spoločnosť silne polarizovaná.
Objavovali sa otázky: Kam patríme? Sme kultúrne a historicky predurčení viac do stredu alebo sa chceme stať skutočnou súčasťou západnej civilizovanej spoločnosti?
Podobne sa viacerí z nás pýtali teraz pri informáciách o petícii Jednoty dôchodcov na Slovensku pod názvom Aj seniori chcú dôstojne žiť.
Spoločnosť, v ktorej sa najzraniteľnejšia skupina obyvateľov musí domáhať základného ľudského práva – práva na dôstojný život – petíciami a štrajkmi, sa nemôže považovať za kultúrne vyspelú a civilizovanú. Právo na dôstojný život je v každej kultúrne vyspelej spoločnosti 21. storočia samozrejmosťou a našim občanom vrátane dôchodcov ho garantuje aj Ústava SR.
Aký je teda rozdiel medzi našou a inými, kultúrne vyspelými spoločnosťami?
Neobťažujte, odkazuje vláda
V krajinách tzv. západnej civilizovanej spoločnosti predstavuje úcta k veku a skúsenostiam základ kultúrnej vyspelosti. To, ako sa správajú vrcholní predstavitelia, ale aj väčšina populácie ku generácii svojich rodičov a starých rodičov, je nielen znakom vyspelosti národa, jeho morálnej úrovne, ale aj dôsledkom dodržiavania základnej slušnosti.
